havran -a mn. N a A -y m.
1. vták s lesklým čiernym perím podobný vrane, zool. Corvus: h-y krákajú
2. vraník
● mať vlasy (čierne) ako h.;
havraní príd. k 1: h-í kŕdeľ; h-ie vlasy čierne
havran p. kôň 1
kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôň • tátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripy • ťahúň (ťažný kôň) • pejo • pejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivko • sivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraník • vranec • vranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancov • fukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavák • plavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršina • mrcina • mitrha • devla (starý, chudý kôň)
2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák
havran, -a, mn. č. -y m.
1. vták s lesklým čiernym perím (podobný vrane); zool. h. čierny (Corvus frugileus): h-y krákajú; mať vlasy ako h., vlasy čierne ako h.;
2. hovor. kôň čiernej farby;
Havran meno koňa čiernej farby;
havraní, -ia, -ie príd. k 1: h-ie hniezdo, h-ie perie; h-ie vlasy čierne
(jeden) havran; (bez) havrana; (k) havranovi; (vidím) havrana; (ó) havran!; (o) havranovi; (s) havranom;
(tri) havrany; (bez) havranov; (k) havranom; (vidím) havrany; (ó) havrany!; (o) havranoch; (s) havranmi;