haviar1 [ha-, hä-; -iar, -ar, -ár, -ír] m nem baník: hawirzy, kerziz gsu w miestie nassem Bystrziczy dylo miely (B. BYSTRICA 1526); ten hewer zemrel (JAZERNICA 1554); hewarom okolo petsto zlatich (L. JÁN 1554); dluh, ktery geden z hawieruw mu podluzen zostal (MARTIN 1559); ze ste mij pustili dvu vašych havarov ku oppatreni tey mogeg banij (TOPOĽČIANKY 1595 E); žijeme jako haviar v bani (L. REVÚCA 1771 LP) žijeme z vlastnej ťažkej práce; -ov príd privl: pred dcerow hawiarowow se pokoryla (S. ĽUPČA 1613); -sky príd: nebožyacz hawyarsky (L. JÁN 1687); sem sobe wypožičal z lady hawgarskeg zlatich deset (PUKANEC 1795); subst -ska ž organizácia baníkov: jestli by nekteri brat žadal na jistu potrebu 10 anebo 20 toliary, ma kromrichter takiho oznamit v haviarskej (B. ŠTIAVNICA 1707); -ik dem: czissa strýberna pozlatysta, w prostridku banye z hawyariky (s. l. 1737) s - figúrkami baníkov
P. atpn Joannes Hauyarik (KRUPINA 1716)
haviar2 p. hever
hever [hev-, heb-; -ir], haviar2 [-iar, -ár, -ír] m nem
1. nástroj na zdvíhanie ťažkých predmetov, sochor: zelezni hever (LC 1707); geden heber do piwnicze (TRENČÍN 1731); dwe taczky s hawarmy, dwa hawjare (s. l. 1782-83)
2. násoska na vyťahovanie tekutiny (napr. vína zo suda): musel z hevermi vodu z pergfelzny tehati (BOCA 1610 E); trachtari drewenne no 2, madowca sudek no 1, hawir spoleczni no 1 (TRENČÍN 1658); hebir na wino (LIKAVA 1664)