haraburda -y -búrd ž. hovor., obyč. pejor. starý, opotrebovaný al. bezcenný predmet;
pren. taľafatka, pletka: vyhodiť z bytu h-y; rozprávať h-y
haraburda -dy obyč. pl. haraburdy -búrd ž. hovor., obyč. pejor. ▶ starý, opotrebovaný al. bezcenný predmet, zbytočnosť; syn. rároh: vozík naložený haraburdami; dvor zaprataný haraburdami; vyhodiť haraburdy do smetí; zbaviť sa starých harabúrd; opravoval všelijaké haraburdy; Chodí po meste, a kde vidí nejakú haraburdu, dovlečie ju do domu. [Vč 1974] ▷ haraburdička -ky -čiek ž. zdrob. zjemn.: Mala malý skliepok s cukríkmi, s ovocím a s haraburdičkami. [Š. Gráf]
daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosť • daromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnosti • nečin • zried.: daromnina • hlúpota • hovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletky • expr.: taľafatka • šepleta • sprostosť • hlúposť • naničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúposti • expr.: chamraď (Kukučín) • chamradie • hovor., obyč. pejor.: haraburda • haraburdie • rároh • rároha • krám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámov • hovor. expr. cárach • subšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)
2. p. neporiadnica
haraburda p. daromnica 1, vec 2
maličkosť 1. drobná vec bez veľkej ceny al. závažnosti • drobnosť: doniesť dieťaťu maličkosť, drobnosť • drobnôstka • hovor. pletka: mať drobnôstku, pletku pre každého • expr.: hlúposť • sprostosť • daromnica • haraburda • šepleta • taľafatka: nosiť si z dovolenky hlúposti, daromnice • malichernosť
2. bezvýznamná, ľahko uskutočniteľná vec • hovor. detail: hádka u nich je maličkosť, detail • nič: bolo to iba také nič • expr.: daromnica • hlúposť • sprostosť • taľafatka • hračka • pletka • ledačo • ledačina • pejor. hovädzina: hnevať sa pre pletky, pre ledačo • subšt. hovadina
3. relatívne malá suma peňazí • bagateľ: milión je preňho maličkosť, bagateľ
vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnosti • fakt: overiť si fakty • realita: životná realita
2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potreby • daromnica • zbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnosti • expr.: taľafatka • šepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šeplety • hovor., obyč. pejor.: haraburda • rároh • rároha • krám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov
3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecí • záležitosť: obchodné záležitosti • problém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápime • prípad: odovzdať prípad polícii • otázka: to je čisto rodinná otázka • kniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza
4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vec • predmet: predmet štúdia • objekt: objekt výchovy • záležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami
5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórie • skutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosť • príhoda: zaujímavá príhoda zo života
6. výsledok činnosti: robiť krásne veci • práca: výstava výtvarných prác • robota: strojová robota • dielo: umelecké dielo • výtvor: kresliarske výtvory poslucháčov
haraburda, -y, -búrd ž. hovor. obyč. pejor.
1. stará, opotrebovaná, nepotrebná, bezcenná, odhodená vec, napr. starý kus nábytku ap.; bezcenná al. menejcenná vec vôbec: koč stará haraburda (Jégé); všakové náradie, klince, dláta, kliešte, staré podkovy a všakové haraburdy (Kuk.);
zried. pren. nedôležitá vec, pletka: rozpráva kadejaké haraburdy (Kuk.);
2. zried. nevážny človek, ktorý všeličo potára, pohovorí: Bohzná, aký to človek. Žúrik je haraburda. (Vaj.)
(jedna) haraburda; (bez) haraburdy; (k) haraburde; (vidím) haraburdu; (ó) haraburda!; (o) haraburde; (s) haraburdou;
(štyri) haraburdy; (bez) harabúrd; (k) haraburdám; (vidím) haraburdy; (ó) haraburdy!; (o) haraburdách; (s) haraburdami;