halo -a s. fyz. svetelný účinok vznikajúci v atmosfére odrazom a lomom svetelných lúčov a viditeľný v podobe dvorca okolo Slnka al. Mesiaca;
halový3 príd.: h. efekt
haló
I. cit. vyj. upozornenie niekomu oslovenému al. pri telefonovaní: h., vráťte sa! h., tu Bratislava
II. haló s. neskl. hovor. expr. hlasitý rozruch: robiť s niečím veľké h.; to bolo h.!
halo hala s. ⟨gr.⟩ astron., meteor. ▶ optický jav v atmosfére, vznikajúci lomom a odrazom slnečného al. mesačného svetla na kryštálikoch ľadu (najčastejšie veľký svetelný kruh okolo Slnka a Mesiaca), halový jav: malé h. slabý svetlý kruh na oblohe vo vzdialenosti 22 stupňov od Slnka al. Mesiaca; veľké h. slabý svetlý kruh na oblohe vo vzdialenosti 46 stupňov od Slnka al. Mesiaca; jadro galaxie obklopené slabým halom
haló1 cit. ⟨angl.⟩ 1. ▶ vyjadruje zavolanie s cieľom upozorniť niekoho na niečo, obyč. volanú osobu na seba; syn. hej: Haló, slečna, pivo! [L. Ťažký]; Haló, haló! Kade je najbližšie na Margitin most? [Š. Letz] 2. ▶ vyjadruje ohlasovanie volajúceho al. volaného pri telefonovaní: Haló, haló, tu úsek Hrabová. [V. Mináč]; Haló, kto volá? [E. Farkašová]
haló2 neskl. s. ⟨angl.⟩ hovor. expr. ▶ hlasitý všeobecný rozruch: robiť z niečoho veľké h.; h. okolo jeho odvolania; Obálka išla z ruky do ruky, bolo z toho haló. [R. Jašík]; Klasická opereta mala svojho diváka, ale nebolo okolo nej také haló ako okolo Cyrana. [Pc 1998]
halo -a s. ‹g› meteor., astron. súhrnný názov pre optické javy v atmosfére vznikajúce lomom a odrazom svetla na ľadových kryštálikoch, najčastejšie veľký svetelný kruh okolo Slnka al. Mesiaca;
halový2 príd.: meteor., astron. h-é javy
halo- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom soľ, soľný
haló1 neskl. s. ‹a› hovor. expr. hlasitý rozruch: robili s tým veľké h.; bolo z toho h.
haló2 citosl. ‹a› vyjadruje upozornenie oslovenej osobe; pri telefónnom rozhovore sa ním ohlasuje volaný i volajúci (zavedené Edisonom)
haló 1. p. hej 1 2. p. rozruch
hej 1. vyjadruje zavolanie s cieľom upozorniť niekoho na niečo, obyč. volanú osobu na seba • hejže • haló: hej, hejže, počkajte na nás; haló, zastavte, prosím • hehej • hoho • hohó: hehej, hohó, zavolal na priateľa • hola • holá • holahó: Hej! Hola, holá, zamáva lampášom. (J. Horák) • hou • houže (Hviezdoslav, Jesenský) • hahó • hahou • hahoj (zavolanie obyč. do diaľky): hahó, hahou, hahoj, aj my sme tu
2. p. áno 3. p. ej 1 4. p. príjemne
rozruch všeobecné rozrušenie, znepokojenie: spôsobiť, vzbudiť niečím rozruch • vzruch: v sále nastal vzruch • vzrušenie (stav nepokoja, obyč. vnútorného): od rozrušenia nevedel zaspať • poplach (náhly rozruch): na ulici vznikol poplach • panika (rozruch spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • senzácia (veľký rozruch verejnosti): vyjdenie knihy vyvolalo senzáciu • vrenie (všeobecný nepokoj): vrenie medzi mládežou • podráždenie • pobúrenie: spôsobiť podráždenie, pobúrenie verejnosti • expr. šum: narobiť veľa šumu • hovor. expr. haló (hlboký rozruch): robiť s niečím veľké haló
p. aj zmätok 2
halo, -a str.
1. astron. farebný kruh okolo slnka al. mesiaca, ktorý vzniká lomom svetla na vodných kvapkách al. na ľadových kryštálikoch mrakov;
2. lek. tmavý kruh okolo prsnej bradavky, area
haló cit. zavolanie s cieľom upozorniť niekoho na niečo; zvolanie, ktorým upozorňujeme na seba volanú osobu najmä pri telefonovaní: Haló, haló! — zakričí Šovánka do bezhviezdnej noci. (Al.) V susednej izbe ozve sa telefón. — Haló, tu Róza. (Ráz.);
haló neskl. str. hovor. rozruch, poplach: začať niečo s veľkým h., urobiť s niečím veľké h.; To bolo h.!
(jedno) halo; (bez) hala; (k) halu; (vidím) halo; (ó) halo!; (o) hale; (s) halom;
(tri) halá; (bez) hál; (k) halám; (vidím) halá; (ó) halá!; (o) halách; (s) halami;
(jedno) haló; (bez) haló; (k) haló; (vidím) haló; (ó) haló!; (o) haló; (s) haló;
(štyri) haló; (bez) haló; (k) haló; (vidím) haló; (ó) haló!; (o) haló; (s) haló;