hala haly hál ž. ⟨nem.⟩ 1. ▶ väčšia (obytná) predsieň v byte, obyč. bez priameho denného osvetlenia; ústredná miestnosť vo vile: obývacia h.; trojizbový byt s halou; prepojenie kuchyne s halou; V úzkej hale voňalo škoricou a naftalínom. [D. Kováč]; Dúchlo naňho zatuchnutým povetrím dávno nevetranej haly. [E. B. Štefan]; Cez nezariadenú halu nás dievča viedlo do obývačky. [PdN 1994] 2. ▶ vstupná al. oddychová miestnosť vo väčších verejných budovách, dvorana, vestibul: staničná, nemocničná h.; sedieť v hotelovej hale; Priestranná hala aténskeho letiska poskytuje turistom dostatok možností minúť posledné drachmy. [LT 1998] 3. ▶ priestranná, obyč. jednopodlažná budova so stropom s veľkým rozpätím, slúžiaca na rozličné účely (spoločenské, športové, pracovné, výrobné a pod.): kongresová, estrádna, koncertná h.; športová, tenisová, jazdecká h.; veľké výstavné haly; h. lodenice, tržnice; krytá h. plavárne; výstavba novej viacúčelovej výrobnej haly; pracovať v montážnej hale; postaviť nafukovaciu halu; Prognózy vyšli, beznádejne vypredaná hala videla zápas veľmi dobrej úrovne. [Vč 1981] 4. archit. ▶ viacloďový chrámový priestor s rovnakou výškou všetkých lodí: chrámová h.; h. kostola; románsku baziliku prestavali na neskorogotickú halu 5. archit. ▶ antická stĺpová sieň pričlenená k verejným budovám al. obopínajúca námestie: vonkajšia stĺpová h.; druhé poschodie lemuje antická h. ▷ halička -ky -čiek ž. zdrob. expr. k 1, 3: Babuľa spí v haličke na diváne. [K. Jarunková]; A hneď sa zlepší aj situácia našich športových klubov, ktoré vlastnia nejakú tú športovú haličku alebo zimný štadiónik. [Sme 2003]