hajduch -cha pl. N -chy m., hajduk -ka pl. N -ky m. (tanec)
hajduk -ka pl. N -uci G -kov m. (protiturecký bojovník)
hajduch -cha pl. N -chy, hajduk1 -ka pl. N -ky m. ▶ mužský ľudový tanec s charakteristickými drepmi a skokmi, ktorý sa tancoval so zbraňou v ruke, hajdúsky tanec, odzemok: Chrápač vyskočil a začal tancovať ohňové hajduchy. [L. Ťažký]; Na zábavách predvádzali pastieri svoje palicové tance, hajduky a podobne. [NP 1983]
hajduk2 -ka pl. N -uci G -kov m. ⟨maď.⟩ hist. ▶ účastník bojov proti tureckému útlaku v balkánskych krajinách (v 17. - 19. stor.): spôsob boja hajdukov
hajdúch2, hajduk1 -a mn. N -y m. ‹maď› tan. hajdúsky tanec, odzemok
hajduk2 -a mn. N -ci m. ‹maď› hist. (v 17. – 19. stor.) ľudový bojovník proti tur. nadvláde v balkánskych krajinách;
hajducký príd.: h-é čaty; h-é piesne bulh. a srb. historické hrdinské epické piesne o boji proti tur. národnostnému a sociálnemu útlaku
hajduk, -a, mn. č. -ci m. účastník juhoslovanského povstania proti Turkom v XVI. až XVIII. stor.;
hajducký príd.: h-é piesne ktoré vznikli ako ohlas bojov s Turkami
hajdúch i hajduk m. (hajdúk) 1. čiast. csl panský al. mestský (ozbrojený) strážnik, dráb: Privickí hajdúsi aj bubnuvaľi (Prievidza); Hajdúh mau̯ uňiformu peknú belasú, šnurovanú (Leštiny DK); Pán mau̯ aj šťiroch hajdúchou (Kociha RS); Došeu̯ hajdúch, koze zebrali a hned na stoliční dúm (Jablonové MAL); Jeho ocedz bul pri mesce za hajduka (Studenec LVO); hajduk (Smižany SNV) 2. or, hont, spiš príslušník polície, žandár, policajt: Oťedz ňiesou̯ s Poľska páľenku v obonke a hajdúsi boľi uš tricaď metruov od ňeho (Zuberec TRS); Hajdúci sú plaťení ot štátu (Tek. Trsťany LVI); hajduk (Studenec LVO) 3. jstrsl obecný sluha: Bú u náz hajdúg volaď na vartu (Klenovec RS); Dvie hajdúci idú ďeďinou (Kokava n. Rim. RS) 4. gem, spiš lesný hájnik, horár: Hajdúk na verchi, kebi si neznál (Betliar ROŽ); Ona śe vidala za hajduka a pošla bivadz do ľesa (Spiš. Štvrtok LVO); Fto sce sebe suhare nahotovic, ta ňech śe prihlaśi u hajduka (Letanovce SNV) 5. szvol pastier oviec, valach: Načože sa hajdúsi, ked nekcú pás (St. Hory BB) 6. or, zvol druh mužského tanca: Na každej muzike mláďenci tancovaľi aj hajduchi (Krivá DK); hajduch (Čierny Balog BRE); hajduchi (Detva ZVO); hajdúčka ž. k 4, 5: Hajdúška bola valachova žena (St. Hory BB); U naz hajdukovu ženu volaju hajdučka (Spiš. Štvrtok LVO); hajdúsky príd. k 3, 4: Práve kceli dač šidž hajdúckí mundúr (Ratková REV); Čaški bul hajducki hľeb, bo źimu-ľeto v ľeśe a furt na nohoch (Spiš. Štvrtok LVO); hajdúčok m. zdrob. expr k 4: Maleho hajduka volaju ľudze hajduček (Spiš. Štvrtok LVO)
hajdúch, hajduk m maď 1. ozbrojený strážnik, dráb: haydussy wsaly 3 klusy a dwuch wolow (KLÁŠTOR p. Z. 1605); stoličznym hayduchom, kdy zbognika priwedlj (ZVOLEN 1637); hajdúchou meskich (S. ĽUPČA 1707); daly sme do taboru gedneho haiduka (LEŠŤ 1756) 2. žoldnier: oznamugu, že haydúcj na tie tri mesta sednu (s. l. 1598); vtekli pred hayduchmi k knižeti swemv (RUŽOMBEROK 1605); prissli hagdúsy k nám na kvartiel (P. ĽUPČA 1695); -ov príd privl: o hajduchowich dyewčenczach slissal fatens (KRUPINA 1726); -šsky, -cký príd k 1: zahrady hajducké (KRUPINA 1706); hagducky plat (T. POLE 1769); k 2: palenj a rabbowany tatarske a hayduske (RUŽOMBEROK 1605); -ctvo s povolanie hajduka: paholkowi wuli na hajductwo stati magicimu (JELŠAVA 1741)
hejduk p. hajdúch, hajduk