hajdúch i hajduk m. (hajdúk)
1. čiast. csl panský al. mestský (ozbrojený) strážnik, dráb: Privickí hajdúsi aj bubnuvaľi (Prievidza); Hajdúh mau̯ uňiformu peknú belasú, šnurovanú (Leštiny DK); Pán mau̯ aj šťiroch hajdúchou (Kociha RS); Došeu̯ hajdúch, koze zebrali a hned na stoliční dúm (Jablonové MAL); Jeho ocedz bul pri mesce za hajduka (Studenec LVO); hajduk (Smižany SNV)
2. or, hont, spiš príslušník polície, žandár, policajt: Oťedz ňiesou̯ s Poľska páľenku v obonke a hajdúsi boľi uš tricaď metruov od ňeho (Zuberec TRS); Hajdúci sú plaťení ot štátu (Tek. Trsťany LVI); hajduk (Studenec LVO)
3. jstrsl obecný sluha: Bú u náz hajdúg volaď na vartu (Klenovec RS); Dvie hajdúci idú ďeďinou (Kokava n. Rim. RS)
4. gem, spiš lesný hájnik, horár: Hajdúk na verchi, kebi si neznál (Betliar ROŽ); Ona śe vidala za hajduka a pošla bivadz do ľesa (Spiš. Štvrtok LVO); Fto sce sebe suhare nahotovic, ta ňech śe prihlaśi u hajduka (Letanovce SNV)
5. szvol pastier oviec, valach: Načože sa hajdúsi, ked nekcú pás (St. Hory BB)
6. or, zvol druh mužského tanca: Na každej muzike mláďenci tancovaľi aj hajduchi (Krivá DK); hajduch (Čierny Balog BRE); hajduchi (Detva ZVO); hajdúčka ž. k 4, 5: Hajdúška bola valachova žena (St. Hory BB); U naz hajdukovu ženu volaju hajdučka (Spiš. Štvrtok LVO); hajdúsky príd. k 3, 4: Práve kceli dač šidž hajdúckí mundúr (Ratková REV); Čaški bul hajducki hľeb, bo źimu-ľeto v ľeśe a furt na nohoch (Spiš. Štvrtok LVO); hajdúčok m. zdrob. expr k 4: Maleho hajduka volaju ľudze hajduček (Spiš. Štvrtok LVO)