habán -a obyč. mn. m. potomkovia nem. prisťahovalcov na záp. Slovensko zaoberajúci sa najmä džbankárstvom;
habánsky príd.: h-a keramika
habán -a m. (habánka -y ž.) ‹n› obyč. mn. h-i príslušníci sekty anabaptistov na juž. Morave a záp. Slovensku v 16. a 17. stor., ktorí vynikali v remeselnej zručnosti, najmä vo výrobe keramiky, fajansy, pretrvávajúcej v ľudovej výrobe;
habánsky príd. h-a keramika
habán, -a, obyč. v mn. č. habáni, -ov m. potomci nemeckých novokrstencov, ktorí sa v XVI. stor. prisťahovali na Moravu a na západné Slovensko a zaoberali sa najmä džbankárstvom;
(jeden) habán; (bez) habána; (k) habánovi; (vidím) habána; (ó) habán!; (o) habánovi; (s) habánom;
(dvaja) habáni; (bez) habánov; (k) habánom; (vidím) habánov; (ó) habáni!; (o) habánoch; (s) habánmi;