hora -y hôr ž.
1. väčší súvislý porast stromov, les: ihličnatá, buková, hustá h.; zablúdiť v h-e
2. vrch (obyč. porastený stromami): vysoká h., ísť sa lyžovať do hôr;
pren. expr. veľké množstvo, hromada, hŕba, kopa: h-y snehu, starostí
● rásť ako → drevo v h-e; chlap ako h. urastený; nosiť → drevo do h-y; → láska h-y prenáša; za h-ami za dolami ďaleko; sľubovať hory-doly všetko, veľa; ako sa do h-y volá, tak sa z h-y ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu; expr. (hreší, klame,) až sa h-y zelenajú veľmi;
horský príd.: h. vzduch, h. hrebeň; H-á služba (vo Vys. Tatrách); h-é slnko žiarič ultrafialových lúčov; h. bicykel silnou konštrukciou prispôsobený horskému terénu; h-á cyklistika jazda na horských bicykloch; príslušná šport. disciplína;
hôrny príd.: h-e jahody horské; h-i chlapci zbojníci;
horička -y -čiek, hôrka -y -rok ž. zdrob.
háj1 menší súvislý porast listnatých al. ihličnatých stromov • horička • lesík • hôrka: dubový, brezový háj, lesík; riedka horička, hôrka
hôrka p. háj1
hora, -y, hôr ž.
1. väčšia plocha súvisle porastená stromami, les: jedľová, buková, smreková h.; ihličnaté, listnaté h-y; hustá, tmavá h.; hlboké h-y rozsiahle, mohutné; Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) postihuje ľudí.
● Ako do hory voláš, tak sa ti ohlási. — Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva (prísl.) o primeranej reakcii na niečie konanie; hovor. rásť ako drevo v h-e (o deťoch) bez dozoru, bez výchovy; žart. robil niečo (napr. hrešil, pil), až sa h-y zelenali veľmi, veľa, mnoho;
2. väčšia vyvýšenina nad rovinou, kopec, vrch, obyč. porastený stromami: vysoká h.; dedinka medzi h-ami; hrebeň hôr
● chlap ako h. urastený, silný; hovor. h-y lámať robiť divy; láska, viera h-y prenáša zdolá všetky prekážky; za h-ami za dolami ďaleko, nevedno, kde; cez horydoly cez veľké vzdialenosti; sľubovať, nasľubovať hory-doly všetko možné;
3. expr. veľké množstvo; kopa, hromada: h. spisov; celé hory snehu; posteľ a na nej hora perín (Heč.); Navalila sa naňho hora nešťastia. (Al.)
4. geogr. v názvoch vrchov, osád, krajov: Ostrá hora vrch; Staré Hory osada; Čierna Hora jedna z federatívnych republík Juhoslávie;
hôrka, -y, -rok ž.
1. zdrob. malá hora: jedľová, buková h.;
2. geogr. v názvoch vŕškov i osád: Kamenná hôrka vŕšok; Krásna Hôrka hrad pri Rožňave;
horička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
hôrka p. hora
(jedna) hôrka; (bez) hôrky; (k) hôrke; (vidím) hôrku; (ó) hôrka!; (o) hôrke; (s) hôrkou;
(štyri) hôrky; (bez) hôrok; (k) hôrkam; (vidím) hôrky; (ó) hôrky!; (o) hôrkach; (s) hôrkami;