hámorník -ka pl. N -íci G -kov m.
hámorník -ka pl. N -íci G -kov m. hist. ▶ robotník pracujúci v hámroch, dielňach na spracovanie kovu kovaním: muránski hámorníci; cech hámorníkov; Ľudia, ktorí tam robili, hámorníci, nemali nič svoje - ani dom, ani pole. [M. Chudík]
hámorník, -a, mn. č. -ci m. zastar. robotník pracujúci v hámroch: Tam hámorníci železo kujú. (Taj.)
hámorník [-mor-, -m(e)r-] m robotník v hámri: hamrnyk ma sstruoffan bytj od bratruow (CA 1585); od hamernikov zavidovskych (ORAVA 1625 U2); dalo se hamornikom prepitne (L. HRÁDOK 1660)