hák, -a m.
1. náradie (obyč. železné) s rozmanite zahnutým koncom, slúžiace na vešanie, zachytávanie, pripevňovanie niečoho: zavesiť niečo na h., zvesiť niečo z h-a; chytať, pridŕžať, priťahovať, pripevniť h-om; tech. upevňovací, závesný, záverový h.;
2. šport. horolezecká pomôcka pri výstupe, keď niet potrebných záchytov;
3. druh závory: zaistiť dvere h-om;
4. ryb. veľká udica: dvojitý h.;
5. primitívny typ dreveného pluhu;
6. šport. krátky úder ohnutou rukou pri boxovaní;
7. zried. prekážka, ťažkosť, problém: vo veci je h. (Jégé); v tom je h. (Kuk.);
hákový príd.: h. kľúč; h. kríž ktorého ramená sú na konci jedným smerom zahnuté (odznak nemeckých nacistov)