hájovňa -e ž. obydlie hájnika
hájovňa -ne -ní ž. ▶ (prv) obydlie hájnika: spustnutá, opustená h.; pôvodný vyrezávaný nábytok z hájovne; lesná cesta vedie k hájovni; navštíviť starú hájovňu; Vlado Gábriš stál pred hájovňou a hľadel do údolia. [P. Andruška]; Dodo si práve doviedol do hájovne mladú ženu. [V. Švenková] ▷ hájovnička -ky -čiek ž. zdrob. i expr.: Čo mohol žobrák alebo tulák nájsť uprostred nekonečných lesov, v biednych hájovničkách, u opustených hájnikov? [M. Urban]
hájovňa, -ne, -ní ž. hájnikovo obydlie, dom pre hájnika
(jedna) hájovňa; (bez) hájovne; (k) hájovni; (vidím) hájovňu; (ó) hájovňa!; (o) hájovni; (s) hájovňou;
(tri) hájovne; (bez) hájovní; (k) hájovniam; (vidím) hájovne; (ó) hájovne!; (o) hájovniach; (s) hájovňami;