háj2 -a m. les menšej rozlohy, horička: brezový, olivový h.; urnový h. cintorín s urnami
● expr.: do h-a! mierne zahrešenie; je to v h-i je to stratené, zničené;
hájový príd.;
hájik -a, hájiček -čka m. zdrob.
háj2 hája pl. N háje m. ▶ menší súvislý porast listnatých al. ihličnatých stromov; syn. lesík: brezový, borovicový, gaštanový h.; vôňa agátových hájov; vyschýnanie lužných hájov; pri mori sa rozprestierali olivové háje; v okolí rastú voňavé píniové háje; Z hája za riekou ozýva sa volanie žlny a hrkútanie hrdličky. [M. Jančová] □ urnový háj prírodné pietne miesto na uloženie urien s popolom zosnulých ◘ fraz. expr. choď do hája [s niečím] daj s tým pokoj; je to v háji je to zničené, stratené ▷ hájik -ka pl. N -ky m. zdrob.: Aj rok predtým lúčku na okraji hájika diviaky dokonale preorali. [J. Majerník - P. Ševčovič]; hájiček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: V údolí pod agátovým hájičkom je osuheľ najhustejšia. [J. Podhradský]; do hája1 ↗ dohája1; do hája2 ↗ dohája2
hájik p. háj2
háj2, -a m. hora, les malej rozlohy, hôrka, horička, lesík: dubový, brezový, olivový h.; posvätný h. zasvätený nejakému božstvu (obyč. pohanskému); urnový h. cintorín s popolnicami
● fam. choď do h-a choď preč, prestaň;
hájny1 príd.: bot. veternica h-a, lipnica h-a názvy rastlín;
hájik, -a m. zdrob.;
hájiček, -čka m. zdrob. expr.
(jeden) hájik; (bez) hájika; (k) hájiku; (vidím) hájik; (ó) hájik!; (o) hájiku; (s) hájikom;
(tri) hájiky; (bez) hájikov; (k) hájikom; (vidím) hájiky; (ó) hájiky!; (o) hájikoch; (s) hájikmi;