gradient [-d-] -tu pl. N -ty I -tmi m.
gradient [-d-] -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. fyz. ▶ zmena určitej veličiny pripadajúca na jednotkovú vzdialenosť: tlakový, tiažový, rýchlostný g.; geotermálny, geotermický g.; g. hustoty, koncentrácie, napätia; teplotný g.; g. atmosférického tlaku zmena teploty, tlaku vzduchu vo vertikálnom (napr. s rastom nadmorskej výšky) al. v horizontálnom smere 2. mat. ▶ veličina určujúca veľkosť a smer najväčšej strmosti funkcie, zn. grad: g. funkcie
gradient -u m. ‹l› odb. zmena určitej veličiny na jednotku vzdialenosti; mat. vektor určujúci veľkosť a smer najväčšieho prírastku skalárneho poľa; meteor. tlakový g. zmena tlaku vzduchu na jednotku vzdialenosti;
gradientový príd.: meteor. g. vietor ideálne horizontálne prúdenie v atmosfére bez trenia a s nenulovým normálovým zrýchlením;
gradientný príd.: oznam. tech. g. mikrofón citlivý na gradient akustického tlaku
gradient, -u m. rozdiel dvoch veličín: fyz. teplotný g.; mat. g. vektora