genár p. gunár
geňur p. gunár
gunár m. (gunar, gúnor, gúner, genár, geňur)
1. csl husí samec: A podarelo sa mi chiťeď največú hus, gunár to bou̯ (Žarnovica NB); Vajcia misev chlap potkladaťi, žebe sa s teh vajedz viľiahlo veľa gunárov (Čelovce MK); Nehali zme jenneho gunára a dve husi na plemeno (Návojovce TOP); Mám sedom husí a jenného genára (Val. Belá PDZ); Gúnora máme plíškavého a husi sú šeckí kačavé (Červeník HLO); Gúnera nechávali g husám, jako do scel teda (Brestovany TRN); Dzeci śe boja geňura, bo śčipe (Spiš. Štvrtok LVO); Gunara teho roku ňimama (Dl. Lúka BAR)
F. hlavu nacahovau̯ ja_gunar (Sobrance) - naťahoval dlhý krk
2. pasák husí, husiar: gunár (Cinobaňa LUČ); gunar (Slov. Ľupča BB)
3. expr. záletník, frajerkár: gunár (Revúca); gunar (Sobrance)
4. pohyblivá žrď na studni, vahadlo: studňa na gunar (Ostrany RS)
gúner p. gunár
gúnor p. gunár