grunt, -u m.
1. gazdovský majetok, pozemky, role (obyč. i s domom); gazdovstvo: Žil na jej a na materinskom peknom grunte. (Taj.) Paholčil na veľkom grunte. (Gab.); na vlastnom grunte je pánom (Hor.); (domkárova dcéra) prišla do gruntu (Vaj.) na majetok, do gazdovstva;
2. ľud. stavebný pozemok: Stará škola stojí na zaplakanie. Ani kúpiť to nikto nechce, lebo nieto gruntu pod ňu. (Taj.)
3. ľud. základy domu: Jedna (bašta) zrovnaná je so zemou a ostal iba grunt. (Kuk.) Však slabne (väznica) v gruntoch. (Žáry)
4. hovor. základ, fundament
● od gruntu, do gruntu, z gruntu od základu, celkom, v podstate, dôkladne: Stavali sme, ľaľa, všetko od gruntu. (Kuk.) Za noc sa zmenilo vo mne všetko od gruntu. (Stod.) Myslíš, že ty mňa znáš? Celkom do gruntu? (Kuk.) Svet je skazený do gruntu. (Tim.); ich kritika je z gruntu falošná (A. Mat.); mať dobrý g. byť zdravý, telesne zdatný;
gruntík, -a m. zdrob. expr.