grunt -u m.
1. hovor. základ, fundament
2. zastaráv. gazdovské pozemky; gazdovstvo (význ. 1): gazdoval na otcovskom g-e
● mať dobrý g. byť (telesne) zdravý; (robiť niečo) od g-u, z g-u dôkladne
grunt -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨nem.⟩ 1. hovor. ▶ to, z čoho sa vychádza, základ, podstata, fundament: polievka je g. polievka je základom obeda, je prospešná pre organizmus; g. samotnej veci; myšlienkový grunt kapitoly [J. Smrek] 2. zastaráv. ▶ gazdovský majetok, gazdovstvo (staviská, pôda, pozemky): otcovský, rodičovský, rodný g.; sedliacky g.; zdediť g. po rodičoch; gazdoval na otcovom grunte; Chlápä vyrástlo, a keďže na grunte nemali miesta, poslali ho za chlebíkom ďalej. [M. Urban]; Bol rád, že jeho deti sú pokope na jeho grunte, v jeho dome. [R. Sloboda]; Ľudia, ktorí celý život dreli na svojom grunte, ťažko pochopia, prečo by k nim mali chodiť nejakí turisti. [Sme 1997] 3. zastaráv. ▶ stavebný pozemok: 100-árový g. 4. zastaráv. ▶ základy domu: podmokajúci g.; vykopať g., grunty; z domu ostal iba g.; Do krčmy udrel horúci hrom a zhoreli aj grunty. [P. Kováčik] ◘ fraz. mať dobrý grunt byť (telesne) zdravý; od gruntu al. z gruntu al. do gruntu od základu, celkom, úplne: od gruntu zmeniť svoj život; postaviť z gruntu novú stanicu; všetko do gruntu zhorelo; začať od gruntu od samého začiatku ▷ gruntík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 2 – 4
grunt -u m. ‹n›
1. hovor. hlavná, najdôležitejšia zložka niečoho, základ, podstata, jadro:
● (robiť niečo) od g-u, z g-u dôkladne
2. hovor. základy (stavby): dom vyhorel až do g-u
3. zastar. gazdovské pozemky, gazdovstvo
gazdovstvo majetok roľníka • hospodárstvo: zdediť veľké gazdovstvo, hospodárstvo • zastar. dvor (rozsiahle gazdovstvo): panský dvor • zastaráv. grunt: pracovať na grunte • kniž.: usadlosť • osadlosť: roľnícka usadlosť • farma (gazdovstvo obyč. v anglosaských krajinách): americká farma • ranč (dobytkárske gazdovstvo v Amerike) • hacienda (gazdovstvo v Južnej al. Strednej Amerike)
grunt 1. p. základ 1 2. p. gazdovstvo 3. p. pole 1
pole 1. obrábaný pozemok • roľa: orať, hnojiť polia, role • hon (časť poľa): ďatelinový hon • lán (veľké pole): obilné lány • tabuľa • tabla • tablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukurice • záhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľan • ostredok (malý záhon) • grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapy • zem: namáhali sa, aby mali zeme (Tajovský) • pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdy • zastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom
2. p. chotár 3. p. oblasť 2
základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základy • zastaráv. fundament: fundamenty mosta • hovor. grunt: z domu ostal iba grunt
2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnosti • podstata: dotknúť sa podstaty problému • jadro: jadro prednášky • duša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodiny • odb. substrát: jazykový substrát • odb. koreň: koreň rovnice
3. to, z čoho sa vychádza: základy poznania • východisko: nájsť spoľahlivé východisko • podklad: historický podklad deja • základňa: vzťahy na demokratickej základni • zdroj • prameň • žriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučenia • platforma: spoločná politická platforma • kniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého diela • kniž. postať: duchovná postať národa • kniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovín • kniž. fundament • kniž.: podhubie • podložie: podhubie zla • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti
grunt, -u m.
1. gazdovský majetok, pozemky, role (obyč. i s domom); gazdovstvo: Žil na jej a na materinskom peknom grunte. (Taj.) Paholčil na veľkom grunte. (Gab.); na vlastnom grunte je pánom (Hor.); (domkárova dcéra) prišla do gruntu (Vaj.) na majetok, do gazdovstva;
2. ľud. stavebný pozemok: Stará škola stojí na zaplakanie. Ani kúpiť to nikto nechce, lebo nieto gruntu pod ňu. (Taj.)
3. ľud. základy domu: Jedna (bašta) zrovnaná je so zemou a ostal iba grunt. (Kuk.) Však slabne (väznica) v gruntoch. (Žáry)
4. hovor. základ, fundament
● od gruntu, do gruntu, z gruntu od základu, celkom, v podstate, dôkladne: Stavali sme, ľaľa, všetko od gruntu. (Kuk.) Za noc sa zmenilo vo mne všetko od gruntu. (Stod.) Myslíš, že ty mňa znáš? Celkom do gruntu? (Kuk.) Svet je skazený do gruntu. (Tim.); ich kritika je z gruntu falošná (A. Mat.); mať dobrý g. byť zdravý, telesne zdatný;
gruntík, -a m. zdrob. expr.
(jeden) grunt; (bez) gruntu; (ku) gruntu; (vidím) grunt; (ó) grunt!; (o) grunte; (s) gruntom;
(dva) grunty; (bez) gruntov; (ku) gruntom; (vidím) grunty; (ó) grunty!; (o) gruntoch; (s) gruntmi;