Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma subst priezviská un

grunt -u m.

1. hovor. základ, fundament

2. zastaráv. gazdovské pozemky; gazdovstvo (význ. 1): gazdoval na otcovskom g-e

mať dobrý g. byť (telesne) zdravý; (robiť niečo) od g-u, z g-u dôkladne

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
grunt ‑u mn. I ‑tmi m.

grunt -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨nem.⟩ 1. hovor. ▶ to, z čoho sa vychádza, základ, podstata, fundament: polievka je g. polievka je základom obeda, je prospešná pre organizmus; g. samotnej veci; myšlienkový grunt kapitoly [J. Smrek]
2. zastaráv.gazdovský majetok, gazdovstvo (staviská, pôda, pozemky): otcovský, rodičovský, rodný g.; sedliacky g.; zdediť g. po rodičoch; gazdoval na otcovom grunte; Chlápä vyrástlo, a keďže na grunte nemali miesta, poslali ho za chlebíkom ďalej. [M. Urban]; Bol rád, že jeho deti sú pokope na jeho grunte, v jeho dome. [R. Sloboda]; Ľudia, ktorí celý život dreli na svojom grunte, ťažko pochopia, prečo by k nim mali chodiť nejakí turisti. [Sme 1997]
3. zastaráv. ▶ stavebný pozemok: 100-árový g.
4. zastaráv. ▶ základy domu: podmokajúci g.; vykopať g., grunty; z domu ostal iba g.; Do krčmy udrel horúci hrom a zhoreli aj grunty. [P. Kováčik]
fraz. mať dobrý grunt byť (telesne) zdravý; od gruntu al. z gruntu al. do gruntu od základu, celkom, úplne: od gruntu zmeniť svoj život; postaviť z gruntu novú stanicu; všetko do gruntu zhorelo; začať od gruntu od samého začiatku
gruntík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 2 – 4

grunt -u m. ‹n›

1. hovor. hlavná, najdôležitejšia zložka niečoho, základ, podstata, jadro:

(robiť niečo) od g-u, z g-u dôkladne

2. hovor. základy (stavby): dom vyhorel až do g-u

3. zastar. gazdovské pozemky, gazdovstvo

gazdovstvo majetok roľníka • hospodárstvo: zdediť veľké gazdovstvo, hospodárstvozastar. dvor (rozsiahle gazdovstvo): panský dvorzastaráv. grunt: pracovať na gruntekniž.: usadlosťosadlosť: roľnícka usadlosťfarma (gazdovstvo obyč. v anglosaských krajinách): americká farmaranč (dobytkárske gazdovstvo v Amerike) • hacienda (gazdovstvo v Južnej al. Strednej Amerike)


grunt 1. p. základ 1 2. p. gazdovstvo 3. p. pole 1


pole 1. obrábaný pozemok • roľa: orať, hnojiť polia, rolehon (časť poľa): ďatelinový honlán (veľké pole): obilné lánytabuľatablatablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukuricezáhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľanostredok (malý záhon) • grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapyzem: namáhali sa, aby mali zeme (Tajovský)pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdyzastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom

2. p. chotár 3. p. oblasť 2


základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základyzastaráv. fundament: fundamenty mostahovor. grunt: z domu ostal iba grunt

2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnostipodstata: dotknúť sa podstaty problémujadro: jadro prednáškyduša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodinyodb. substrát: jazykový substrátodb. koreň: koreň rovnice

3. to, z čoho sa vychádza: základy poznaniavýchodisko: nájsť spoľahlivé východiskopodklad: historický podklad dejazákladňa: vzťahy na demokratickej základnizdrojprameňžriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučeniaplatforma: spoločná politická platformakniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého dielakniž. postať: duchovná postať národakniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovínkniž. fundamentkniž.: podhubiepodložie: podhubie zlakniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

grunt, -u m.

1. gazdovský majetok, pozemky, role (obyč. i s domom); gazdovstvo: Žil na jej a na materinskom peknom grunte. (Taj.) Paholčil na veľkom grunte. (Gab.); na vlastnom grunte je pánom (Hor.); (domkárova dcéra) prišla do gruntu (Vaj.) na majetok, do gazdovstva;

2. ľud. stavebný pozemok: Stará škola stojí na zaplakanie. Ani kúpiť to nikto nechce, lebo nieto gruntu pod ňu. (Taj.)

3. ľud. základy domu: Jedna (bašta) zrovnaná je so zemou a ostal iba grunt. (Kuk.) Však slabne (väznica) v gruntoch. (Žáry)

4. hovor. základ, fundament

od gruntu, do gruntu, z gruntu od základu, celkom, v podstate, dôkladne: Stavali sme, ľaľa, všetko od gruntu. (Kuk.) Za noc sa zmenilo vo mne všetko od gruntu. (Stod.) Myslíš, že ty mňa znáš? Celkom do gruntu? (Kuk.) Svet je skazený do gruntu. (Tim.); ich kritika je z gruntu falošná (A. Mat.); mať dobrý g. byť zdravý, telesne zdatný;

gruntík, -a m. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

grunt podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) grunt; (bez) gruntu; (ku) gruntu; (vidím) grunt; (o) grunte; (s) gruntom;

(dva) grunty; (bez) gruntov; (ku) gruntom; (vidím) grunty; (o) gruntoch; (s) gruntmi;

Ǧrunt_1 Ǧrunt Ǧrunt_2 Ǧrunt
grunt
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) grunt
G (bez) gruntu
D (ku) gruntu
A (vidím) grunt
L (o) grunte
I (s) gruntom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) grunty
G (bez) gruntov
D (ku) gruntom
A (vidím) grunty
L (o) gruntoch
I (s) gruntmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko GRUNT sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
RIMAVSKÁ SOBOTA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 3×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 1×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum GRUNT v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NIŽNÝ MEDZEV (MEDZEV)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor