granát1 -u m. druh munície plnenej výbušninou, kt. exploduje pri náraze: delostrelecký, ručný g., hodiť g.;
granátový1 príd.
granát2 -u m. tmavočervený polodrahokam: české g-y;
granátový2 príd.: g. šperk; g-á farba červená ako granát; g-é jablko plod granátovníka
granát1 -u m. ‹t› druh munície vyplnený výbušninou, ktorá po iniciácii roztrhá obal a črepiny s tlakovou vlnou ničia cieľ: ručné, delostrelecké g-y; hod g-om branná disciplína, pri ktorej sa používajú atrapy tejto munície;
granát2 -u m. ‹l› miner. kockový nerast, podvojný kremičitan rôznych prvkov, z nich niektoré druhy sa brúsia a používajú ako kamene do šperkov: český g. ohnivočervený druh, pyrop
granát1, -u m. voj. delová strela vybuchujúca pri náraze; ručný g. munícia vrhaná ručne, vybuchujúca po dopadnutí al. v určenom čase: nárazový, pancierový g.; hádzať, vrhať g-y; vrh g-om;
granátový príd.: g. náboj, g. výbuch
granát2, -u m. min. drahý kameň krvavočervenej farby: české g-y;
granátový príd.
1. zhotovený z granátu, zdobený granátmi: g. šperk, náramok;
2. červený ako granát: g-á farba, g-é sklo; g-é jablko plod granátovníka;
granátik, -a m. zdrob. expr.
(jeden) granát; (bez) granátu; (ku) granátu; (vidím) granát; (ó) granát!; (o) granáte; (s) granátom;
(dva) granáty; (bez) granátov; (ku) granátom; (vidím) granáty; (ó) granáty!; (o) granátoch; (s) granátmi;