granát1 -tu pl. N -ty m. ⟨lat.⟩ 1. miner. ▶ bezfarebný al. rôzne sfarbený priehľadný al. nepriehľadný nerast so skleným leskom, podvojný kremičitan dvojmocných (vápnik, horčík, železo, mangán) a trojmocných prvkov (hliník, železo, chróm): červený, oranžovočervený, hnedý g.; zvetrané granáty; ložiská granátov; český g. polodrahokam krvavočervenej farby, pyrop
2. ▶ priehľadná odroda tohto nerastu, obyč. tmavočervenej farby, využívaná ako drahokam al. polodrahokam: náhrdelník z granátov; kalich zdobený granátmi; Pani mala sivé šaty zapnuté pri krku brošňou s červenými granátmi. [J. Gavalcová]
▷ granátik -ka pl. N -ky m. zdrob.: sklené granátiky; prsteň s červeným granátikom; Anna si pripla na vlasy zelené granátiky. [H. Zelinová]; Červené očká im [myšiam] horeli ako granátiky. [R. Moric]
granát2 -tu pl. N -ty m. ⟨tal.⟩ ▶ druh munície plnený výbušninou, ktorá exploduje po vzplanutí rozbušky, pričom črepiny tlakovou vlnou ničia cieľ: ostrý, ručný g.; delostrelecký, mínometný, protitankový g.; časovaný, trieštivý g.; dymový g.; smrtiaci g.; g. samovražedného atentátnika; odistiť, hodiť g.; výbuch, črepiny granátu; na mesto dopadlo vyše tisíc granátov; šport. hod granátom branná disciplína, pri ktorej sa používa atrapa granátu z plastickej látky s hmotnosťou 350 g