gróf -a m. príslušník vyššej šľachty;
grófka -y -fok ž.;
grófsky príd. i prísl.: g. titul;
grófstvo -a -tiev s. územie patriace grófovi; vo Veľkej Británii správna jednotka
gróf -fa pl. N -fi m. ⟨nem.⟩ 1. ▶ príslušník vyššej šľachty (hierarchicky za kniežaťom a pred barónom): starí, uhorskí grófi; rodina, veľkostatok grófa; barokový palác grófa Pálffyho; pracovať u grófa; hist. komorský g. hlavný správca banskej, hutníckej, mincovej komory v Habsburskej monarchii 2. iba sg. ▶ vyšší šľachtický titul spojený s právnym držaním istého dedičného územia: získať titul grófa ◘ fraz. chodiť/vykračovať ako gróf pyšne; mať sa/žiť si ako gróf dobre, blahobytne; voziť sa ako gróf po pansky, pohodlne ▷ grófik -ka pl. N -kovia m. zdrob. iron.: Kniežaťu sa klaňal driečny grófik v okázalom výstroji. [A. Lacková-Zora]; grófka -ky -fok ž.
gróf -a m. ‹n› (grófka -y ž.)
1. hist. pôvodne titul vysokého kráľovského úradníka vo Franskej ríši, postupne stavovské označenie, dedičný titul šľachtického rodu
2. príslušník šľachty, šľachtic;
grófsky1 príd.: g. titul;
grófsky2 prísl.
gróf p. šľachtic 1
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
gróf, -a m. vyšší šľachtic za feudalizmu;
grófka, -y, -fok ž.;
grófsky príd. i prísl.: g. titul, g. sluha, g. kaštieľ
● hovor. g-a odmena bohatá; g. sa odmeniť bohato;
grófstvo, -a, -tiev str.
1. územie patriace grófovi;
2. (bez mn. č.) grófsky titul;
grófik, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. iron.
(jeden) gróf; (bez) grófa; (ku) grófovi; (vidím) grófa; (ó) gróf!; (o) grófovi; (s) grófom;
(traja) grófi; (bez) grófov; (ku) grófom; (vidím) grófov; (ó) grófi!; (o) grófoch; (s) grófmi;