gegoľ p. gogoľ
gogoľ m. i gogole m. pomn. (gegoľ, gugol)
1. rozšírená časť vtáčieho hltana na hromadenie potravy, hrvoľ: gogoľ (Cinobaňa LUČ)
2. jor, gem vyduté hrdlo pri zväčšenej štítnej žľaze, struma: Operovaľi ju na gogoľ (Kociha RS); Narośľi mu gogoľe (Markušovce SNV); gogol (Revúca); gugol (Sirk REV)
F. má gegoľ aňi moriak (Hor. Lehota DK)
3. zvol expr. hrdlo, gágor: Furd ľen ľieva do toho gogoľa (Čierny Balog BRE); gogol (Slov. Ľupča BB)
gugol p. gogoľ