gazda -u mn. -ovia m.
1. roľník, sedliak vlastniaci polia: majetný, dobrý g.; prvý g. najváženejší v dedine
2. (prv) správca nejakého hospodárstva, majetku, hospodár: panský g.
3. hovor. hlava domácnosti: je v dome g-om
4. hovor. majiteľ, pán niečoho: tá vec nemá g-u, dom bez g-u; hodinky zmenili g-u
● chodiť ako pes bez g-u opustený;
gazdovský príd.: g. syn;
gazdík -a mn. -ci m. zdrob. expr.; obyč. iron. chudobnejší gazda;
gazdíček -čka mn. -ovia m. zdrob. expr.
gazda, -u, mn. č. -ovia m.
1. roľník, sedliak: Urobila hofierskeho synka majetným gazdom. (Kuk.) Toľký gazda a ulakomí sa na pár groší. (Gráf); dobrý g., veľký g., nár. hrubý g. bohatý; zámožný g.; stredný g.; prvý g. najlepší v dedine;
2. hlava roľníckej domácnosti, hospodár: Ja byť gazdom v tomto dome! (Kuk.) Rád sa napije z cudzieho, keď zo svojho nemôže, lebo žena je gazdom. (Tim.); dobrý, sporivý g.; prísny, tvrdý g.;
3. majiteľ, pán niečoho: Už je všetko v poriadku, čižmičky sú u svojho gazdu. (Tom.); stratiť g-u, byť, zostať bez g-u; zmeniť g-u prejsť do iných rúk
● chodí ako pes bez g-u bez cieľa, opustený;
4. správca nejakého hospodárstva, majetku, hospodár: panský g., družstevný g. (Min.); salašný g. (Taj.) správca salašov; g. cirkevných majetkov (Kuk.);
gazdovský príd. roľnícky, sedliacky: g. dom, g. dvor; g. syn, g-á dievka;
gazdovsky prísl.;
gazdík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. často iron. malý, chudobnejší roľník: Jeho otec bol malým gazdíkom. (Jégé) Každý gazda i gazdíktrochár vysial aspoň meričku-dve raži. (Tat.);
gazdíček, -čka, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.; v oslovení i gazdíčko
(jeden) gazdík; (bez) gazdíka; (ku) gazdíkovi; (vidím) gazdíka; (ó) gazdík!; (o) gazdíkovi; (s) gazdíkom;
(traja) gazdíci; (bez) gazdíkov; (ku) gazdíkom; (vidím) gazdíkov; (ó) gazdíci!; (o) gazdíkoch; (s) gazdíkmi;