gavalier -a m.
1. muž ušľachtilých vlastností, rytier: správať sa ako g.
2. dvorný muž; spoločník ženy do spoločnosti: mať g-a na zábave; dievča má g-a obdivovateľa; milého
3. štedrý človek, kt. (v pohostinstve) obyč. platí za iných: byť g-om, robiť g-a
● hrať (sa na) g-a byť neprimerane štedrý;
gavaliersky príd. i prísl.: g-e gesto, g. dar; g. sa správať;
gavalierskosť -i ž.;
gavalierstvo -a s.
gavalier -ra pl. N -ri m. ⟨fr. ‹ tal.⟩ 1. ▶ muž ušľachtilých vlastností a úslužného, zdvorilého správania najmä k ženám: správať sa ako ozajstný g.; gavalieri ešte nevymreli; Tak sa nechová gavalier, pane! To je hanba, kričať na ženu! [J. Gavalcová]; Pomyslela som si, že gavalierov je v tomto ubehanom svete čoraz menej. [Ľ. Jurík] 2. ▶ muž sprevádzajúci ženu do spoločnosti al. uchádzajúci sa o náklonnosť ženy; syn. nápadník: mať gavaliera na plese; tancovala so svojím gavalierom; dievča už má gavaliera; má nového gavaliera; A keby voľačo, som váš gavalier. [M. Čeretková-Gállová]; Uvidela svojho starého gavaliera. [J. Puškáš] 3. ▶ človek, ktorý nešetrí peniazmi a štedro, veľkodušne, niekedy aj vystatovačne platí za iných; syn. grand: robiť gavaliera; ukázal, že vie byť gavalierom; Vždy pán a gavalier, ktorý platieval v bratislavských kaviarňach za mňa kávu. [Š. Žáry] ◘ fraz. hrať gavaliera al. hrať sa na gavaliera byť neprimerane štedrý
gavalier -a m. ‹f < t›
1. hist. pôvodne jazdec, neskôr rytier 1, šľachtic
2. čestný, ušľachtilý, veľkodušný muž, muž dvorných spôsobov, rytier 4
3. spoločník dámy pri spoločenskej zábave
4. kto (okato) platí za iných;
gavaliersky1 príd.: zastar. g-a česť šľachtická; – g. čin ušľachtilý; – g. správanie dvorné; – g. dar veľký;
gavaliersky2 prísl.;
gavalierskosť -ti ž.
gavalier 1. muž ušľachtilých vlastností a uhladeného správania najmä k ženám: je gavalier, akých je málo • expr. rytier: správať sa ako rytier • džentlmen, pís. i gentleman
2. muž uchádzajúci sa o náklonnosť ženy • nápadník • hovor.: kurizant • fešák: za mladi mala veľa gavalierov, nápadníkov, kurizantov, fešákov
3. veľkodušný, štedrý človek platiaci obyč. za iných • hovor. grand: robiť gavaliera, granda
milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)
2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)
3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)
4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať
5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster
gavalier, -a m.
1. muž uhladeného chovania, zdvorilý a úslužný k ženám, švihák; spoločník, partner pri zábave, pri tanci ap.: mladý g.; obstarožnejší g. (Švant.); mať g-a spoločníka, obdivovateľa, milého; Paľko, gavalier kremeneckých dám. (Ráz.)
2. kto rád platí za iných, štedrý človek: robiť g-a, hrať (sa na) g-a; Vyhádzal mnoho peňazí, aby ukázal, že vie i on byť gavalierom. (Jégé);
gavaliersky príd. i prísl.: g-e správanie; správať sa g.;
gavalierskosť, -ti ž.;
gavalierstvo, -a str.
1. uhladené, zdvorilé správanie;
2. štedrosť, veľkomyselnosť
(jeden) gavalier; (bez) gavaliera; (ku) gavalierovi; (vidím) gavaliera; (ó) gavalier!; (o) gavalierovi; (s) gavalierom;
(dvaja) gavalieri; (bez) gavalierov; (ku) gavalierom; (vidím) gavalierov; (ó) gavalieri!; (o) gavalieroch; (s) gavaliermi;