fúzia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ ▶ proces al. výsledok spojenia dvoch al. viacerých samostatných častí do jedného celku s novým kvalitatívnym a kvantitatívnym účinkom, spojenie, splynutie, zlúčenie: f. bánk, podnikov; f. športových klubov; f. dvoch odlišne ladených lyrických celkov; kultúrna f. východu a západu; uskutočniť, odhlasovať fúziu; rokovať o fúzii poisťovní; dohodnúť sa na fúzii; K fúzii ich prinútili najmä ekonomické a legislatívne zmeny a podmienky. [Pc 1998]; Album je fúziou džezu, funku, soulu. [Sme 2002]; genet. bunková f.; f. gamét spojenie gamét pri procese oplodnenia; chromozómová f. vytvorenie jedného chromozómu splynutím dvoch al. viacerých chromozómov (al. ich častí); fyz. jadrová f. pri ktorej sa jadrá malých atómov spájajú do jadra väčšieho atómu
fúzia -ie ž. ‹l› spojenie, splynutie, zlúčenie: f. podnikov; f. buniek; genet. chromozómová f. vytvorenie jedného chromozómu splynutím dvoch al. viacerých chromozómov al. ich častí;
fúzny príd.: f-a reakcia
fúzia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. odb. splynutie, spojenie, zlúčenie: f. podnikov
(jedna) fúzia; (bez) fúzie; (k) fúzii; (vidím) fúziu; (ó) fúzia!; (o) fúzii; (s) fúziou;
(štyri) fúzie; (bez) fúzií; (k) fúziám; (vidím) fúzie; (ó) fúzie!; (o) fúziách; (s) fúziami;