furman -a m. hovor. povozník;
furmanský príd.: f. voz;
furmansky prísl.
furman -na pl. N -ni m. ⟨nem.⟩ hovor. ▶ kto sa zaoberá dopravou nákladov záprahom, povozník: robiť furmana; najať si furmanov; Na hodnom kuse ich zviezol furman. [P. Jaroš]; Chovu silných koní sa venovali furmani, ktorí zvážali drevo z hôr. [Inet 2003]
furman -a m. ‹n› hovor. zastar. povozník, voziar;
furmanský príd.: f. povoz; f-á živnosť;
furman p. povozník
povozník kto sa zamestnáva dopravou nákladov povozom • voziar • hovor. furman • koniar • zastar. vozník (Dobšinský)
furman, -a m. hovor. kto chodieva na zárobky so záprahom, voziar: Ťažko nájsť furmana, keď niet veľa koní v dedine. (Gab.);
(jeden) furman; (bez) furmana; (k) furmanovi; (vidím) furmana; (ó) furman!; (o) furmanovi; (s) furmanom;
(traja) furmani; (bez) furmanov; (k) furmanom; (vidím) furmanov; (ó) furmani!; (o) furmanoch; (s) furmanmi;