fúra fúry fúr ž. ⟨nem.⟩ 1. ▶ naložený voz, naložené auto; jeho obsah: ťažká f. piesku; naložiť fúru štrku, hnoja; voziť fúry uhlia; popíliť tri fúry dreva; sedieť na fúre sena; Otec povedal, že fúra bola nakrivo. [D. Dušek] 2. hovor. expr. ▶ veľké množstvo niečoho, hŕba, kopa: f. ľudí; f. jedla; mať fúru dlhov, práce, starostí; minúť fúru peňazí; nevideli sa už fúru rokov; stratiť fúru času veľa; rozmýšľať o fúre vecí; Každý hrad je opradený celou fúrou povestí. [A. Plávka] ▷ fúrka -ky fúrok ž. zdrob. k 1: Zopár ráz šli s vozíkom na drevo, naložili si peknú fúrku, zviazali ju reťazou, takže nemohli ani kúsok dreva stratiť. [V. Šikula]
furka -y ž. ‹l› zool.
1. vidlicovitý výbežok posledného zadočkového článku niektorých kôrovcov; vymršťovací orgán chvostoskokov
2. pásik spevňujúci cuciak niektorých dvojkrídlovcov, napr. múch
fúra, -y, fúr ž.
1. náklad na voze: viesť f-u sena;
2. zried. ťažší voz, povoz: dvojkolesová f., mestská f.;
3. hovor. expr. veľké množstvo, hromada, kopa: f. ľudí, stratiť f-u času mnoho;
fúrka, -y, -rok ž. zdrob. expr. k 1
fúrka p. fúra