fúrik -a m. vozík s 1 kolesom a 2 rúčkami, táčky: voziť skaly na f-u
fúrik -ka pl. N -ky m. ⟨nem.⟩ ▶ jednokolesový vozík s dvoma rúčkami určený na rozvážanie spravidla sypkých materiálov; jeho obsah; syn. táčky: hrkotavý f.; banícky f.; starý f. po stavbároch; kúpiť f. haseného vápna; tlačiť naložený f. piesku; prevrátiť f. s uhlím; nakladať štrk do fúrika □ robiť f. cvik, pri ktorom jeden robí podpor ležmo, druhý ho chytí za členky, zodvihne a spolu vykročia ◘ fraz. [urobiť/neurobiť niečo] aj/ani keby fúriky padali z neba nech by sa dialo čokoľvek ◘ parem. žart. Jeden myslel a vymyslel fúrik [a musel ho tlačiť] vymýšľať niečo, čo je už dávno známe ▷ fúriček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: Teda fúriček, metlička a lopata ti nevonia. [P. Kováčik]
fúrik p. vozík
vozík malé vozidlo rozličného uspôsobenia: akumulátorový vozík, invalidný vozík • kára (ručný dvojkolesový vozík): ťahať káru • taliga (dvojkolesový vozík) • tragač (jednokolesový ručný vozík bez bočníc): voziť hnoj na tragači • fúrik • táčky (vozík s dvoma rúčkami a obyč. bočnicami): voziť štrk na fúriku, na táčkach • kočík (vozík na prevážanie detí): športový kočík • rikša (ľahký dvojkolesový vozík ťahaný človekom) • brička (ľahký vozík na dopravu osôb) • multikára (viacúčelové motorové vozidlo s malým motorom)
fúrik, -a m. malý vozík s jedným kolieskom a dvoma rúčkami, táčky: voziť na f-u uhlie, kameň
(jeden) fúrik; (bez) fúrika; (k) fúriku; (vidím) fúrik; (ó) fúrik!; (o) fúriku; (s) fúrikom;
(dva) fúriky; (bez) fúrikov; (k) fúrikom; (vidím) fúriky; (ó) fúriky!; (o) fúrikoch; (s) fúrikmi;