franko prísl. ⟨tal.⟩ dopr. ▶ na základe platobného záznamu, podľa ktorého odosielateľ hradí určitú sumu, bez poplatkov; syn. vyplatene: f. cena, dodávka; f. hranice keď odosielateľ hradí náklady až po štátne hranice; f. vagón keď odosielateľ hradí náklady až po naloženie tovaru do vagóna; f. sklad keď odosielateľ hradí náklady na dopravu tovaru až do skladu
Fraňo -ňa pl. N -ňovia m. ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ zdrob. Fraňko -ka pl. N -kovia; ↗ i František
František -ška pl. N -škovia m. ⟨tal.⟩ ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. Fraňo -ňa pl. N -ňovia, Fero Fera pl. N Ferovia, Ferino -na pl. N -novia; zdrob. Fraňko, Ferko, Ferinko -ka pl. N -kovia
franko- ‹VM› v zloženinách prvá časť s významom Francúz, Francúzsko, francúzsky
franko1 prísl. ‹t› dopr. platobný záznam (doložka), podľa ktorého odosielateľ hradí určitú sumu (až na miesto určenia), vyplatene: f. hranice keď odosielateľ hradí náklady až na štátne hranice, vyplatene hranica; f. sklad keď odosielateľ hradí prepravné až do skladu, vyplatene sklad;
franko2 príd. (neskl.): f. cena výrobku, v ktorej je započítané priemernou sadzbou i prepravné
franko prísl. obch. vyplatene: franko vagón o hradení dopravy dodávateľom po naloženie tovaru do vagóna; f. sklad, f. stavenisko o hradení dopravy tovaru až do skladu, na stavenisko