filip -a m. iba v hovor. expr. spoj. (ne)mať f-a (ne)mať dôvtip, bystrosť
filip -pa m. ⟨VM⟩ hovor. iba v spojení mať/nemať filipa ▶ mať, nemať dôvtip, bystrý rozum (podľa apoštola Filipa): Aj keď bol sprostý, mal i trochu filipa. [V. Šikula]; Keby ste mali trocha filipa, tak sa budete tváriť ako baránok. [R. Sloboda]
Filip -pa pl. N -povia m. ⟨gr.⟩ ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. Fiľo Fiľa pl. N Fiľovia; zdrob. Filipko, Fiľko -ka pl. N -kovia
filip -a m. ‹VM› hovor. expr. len v spoj. mať f-a vtip, dôvtip, rozum (podľa apoštola Filipa, ktorý podľa novozákonnej tradície vysvetlil etiópskemu veľmožovi text od proroka Izaiáša)
filip, -a m. žart. len v spojení mať, nemať f-a bystrý rozum, dôvtip
(jeden) Filip; (bez) Filipa; (k) Filipovi; (vidím) Filipa; (hej) Filip!; (o) Filipovi; (s) Filipom;
(traja) Filipovia; (bez) Filipov; (k) Filipom; (vidím) Filipov; (hej) Filipovia!; (o) Filipoch; (s) Filipmi;