fik cit.
1. napodobňuje fikanie: f., f., plakalo dieťa
2. naznač. odseknutie: f. a konár dolu
fik, fik-fik cit. 1. ▶ napodobňuje zvuk pri fikaní, plači; syn. fňuk: Strašne ma zbil, keby ste vedeli. Fik, potom smrk. [R. Jašík] 2. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje rýchle al. neočakávané odrezanie, odseknutie al. zarezanie; syn. šmyk, šmik: nožom fik do prsta; Keď treba vyrezať vred alebo odrezať prst, Ondrej je hneď hotový. Fik-fik a je to. [Ľ. Zúbek] 3. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje rýchly al. neočakávaný pohyb, útek; syn. fuk: chlapec fik z domu; myška fik za skriňu
fik 1. p. šmik 1, 2 2. p. šup 1
šmik, pís. i šmyk2 1. naznačuje obyč. rýchle, prudké odrezanie al. odstrihnutie • fik: šmik, fik, odrezal si kúsok slaninky • šnip • šnips: šnip, šnips, rýchlo poobstríhala konce • šnip-šnap • šnip-šnaps • šnips-šnaps: nožničkami urobil šnip(s)-šnap(s) a vlásky ležali na zemi
2. naznačuje prudký, rýchly pohyb • fik • fuk: myška šmik, fik, fuk za skriňu • šup • šups • šuch: chlapec šup(s), šuch pod perinu
šup 1. naznačuje rýchly pohyb niekoho al. niečoho; vyjadruje výzvu na takýto pohyb • šups • šuch: otvoril dvere a šup(s), šuch, už bol dnu; a teraz šup(s), šuch do postele • šmik, pís. i šmyk • fik • fuk: šmik, fik s taškou pod stôl
2. p. švác
fík, -a m. zastar. figovník a jeho plod: Nad múrikom kloní sa fík so svojimi skrivenými konármi. (Kuk.); sušený f. (Žáry);
fíkový príd.: f. strom (Kuk.), f-é lístie (Hviezd.)
fik1 cit. vyjadruje rázne odrezanie, odseknutie
fik2, -u m. zried. fikanie, vzlyk: Tie slová vyfrkovali v drmancujúcich fikoch. (Fr. Kráľ)