figúra -y -gúr ž.
1. umelo zhotovená postava; socha: bronzová f. koňa a jazdca
2. postava: ženská f.; hovor. má dobrú f-u; známa f. osobnosť známa niečím svojráznym; komická f. (aj v lit. spracovaní)
3. obrazec, vzorec, schéma: tanečná, krasokorčuliarska f.; štyl. básnická ozdoba;
figurálny príd. k 2, 3: f-a maľba, f. motív;
figurálne prísl.;
figúrka -y -rok ž. zdrob. k 1, 2: f. koňa, šachové f-y
figúra -ry figúr ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ umelo zhotovená postava: vypchatá handrová f. bábka; bronzová f. jazdca na koni socha; modelovať hlinené, sadrové figúry; Pripomínal figúru z panoptika. [P. Karvaš] 2. ▶ podoba ľudského tela so zreteľom na výzor; syn. postava: ženská f.; mať akurátnu figúru; Chce sa stať speváčkou, ale nemá na to ani hlas, ani figúru. [J. Kot] 3. expr. ▶ osoba vyznačujúca sa niečím svojráznym: sused je čudná f.; v románe vystupujú komické figúry; rázovitá figúra Ábel Prievozník [P. Karvaš] 4. ▶ určená podoba, schéma; jej realizácia: dvíhaná krasokorčuliarska f.; nebezpečná lyžiarska f.; trénovať tanečné figúry; genet. deliaca, achromatická f. usporiadanie chromozómov pri delení jadra 5. lingv., lit. ▶ jazyková ozdoba založená na osobitnom využití slov a ich usporiadaní: štylistická, básnická, rečnícka f. 6. hud. ▶ krátky melodicko-rytmický útvar: melodická, harmonická, rytmická f. 7. šach. ▶ kameň, ktorého chod a pôsobnosť sú totožné: ľahká f. strelec al. jazdec; kombinovaná f. ktorej pohyblivosť je súhrnom pohyblivosti dvoch al. viacerých figúr 8. obyč. pl. figúry kart. ▶ karty eso, kráľ, dáma, dolník (chlapec) vo francúzskych a anglických kartách a eso, kráľ, horník, dolník v mariášových kartách ▷ figúrka -ky -rok ž. zdrob. k 1, 3: vosková, pozlátená f.; biela, čierna šachová f.; vyrezávané, drevené, keramické figúrky; f. zo šúpolia; malomeštiacke figúrky ◘ fraz. nastrčená figúrka/figúra vykonávateľ vôle iného; byť [iba] figúrkou [na šachovnici] a) byť bezvýznamný b) byť manipulovateľný
figura serpentinata [-gúra -náta] f-y s-y ž. ‹t› výtv. manieristický ideálny typ dlhej štíhlej postavy s malou hlavou a prehnutím do esovitého al. špirálovitého postoja (v antike, renesancii a manierizme)
figúra -y ž. ‹l›
1. umelo zhotovená postava, bábka, socha: šach. kráľ, dáma, veža, strelec al. jazdec
2. všeobecne postava; postava v umeleckom diele, najmä v literatúre
3. vzorec, obrazec, schéma 1, útvar: šport. (v krasokorčuľovaní) predpísaný cvik (na pretekoch); tan. pohybový tanečný prvok; genet. usporiadanie chromozómov pri delení jadra; log. f. sylogizmu (v tradičnej logike) forma kategorického sylogizmu daná jednou zo štyroch možností postavenia stredného termínu; hud. krátky melodicko-rytmický útvar menšej dôležitosti ako motív; lit. výrazový ozdobný al. expresívny prostriedok využívajúci opakovanie hlások, slabík, slov al. viet, zoskupovanie slov al. viet bez zmeny významu; používanie al. vypúšťanie spojovacích výrazov: zvuková, syntaktická, slovosledná, eliptická f.; f. etymologica [-ka] spojenie slov s rovnakým kmeňom (napr. div divúci); (v pamiatkarstve) znamenie znaku
4. miesto niečím dôležité: poľn. f. poľa tvar pozemku, ktorý má pre obťažnosť mechanizačných prác a veľkosti väčšiu dôležitosť;
figúrový príd.
figúra 1. p. socha 2. p. postava 1 3. p. obrazec 4. p. vazal 1
obrazec plošné schematické znázornenie niečoho • schéma: obrazec, schéma kryštálu • náčrt • náčrtok • nákres • skica (obrazec v základných črtách): prvé náčrt(k)y, nákresy, skice plánu • vzorec (geografický obrazec vyjadrujúci vzťahy): štruktúrne vzorce • kresba (nakreslený obrazec): jednoduché detské kresby • figúra: krasokorčuliar kreslí zložité figúry
postava 1. podoba ľudského tela so zreteľom na rozmery • figúra: mať štíhlu postavu, figúru • rast • vzrast: rastom malý človek, mládenec vysokého vzrastu
2. p. človek 1 3. p. osobnosť 1, zjav 3
socha zobrazenie (obyč. umelecké) človeka al. zvieraťa z kameňa, kovu, dreva a pod.: mramorová socha M. R. Štefánika • pomník (sochárske dielo na uctenie pamiatky): odhaliť pomník padlým hrdinom • kniž. pamätník (dielo pripomínajúce istú udalosť): pamätník oslobodenia • figúra (umele zhotovená postava): bronzová figúra koňa • kniž.: skulptúra • statua • plastika (plastické výtvarné dielo): drevená plastika
vazal 1. publ. pejor. politicky al. hospodársky závislý človek, resp. štát: vazal impéria • publ. satelit (štát v područí iného štátu) • bábka • figúra (nastrčený, nesamostatný človek)
2. p. šľachtic 1
figúra, -y, -gúr ž.
1. umele zhotovená postava, socha;
pren. nastrčený, nesamostatný človek, bábka: Ty si figúra, to si pamätaj. (Heč.)
2. postava vo všeobecnosti, často humoristická: komická, smiešna f.; papierová f. neživotný, schematický literárny hrdina;
3. vzorec, obrazec, schéma;
hud. krátky hudobný melodický i rytmický motív;
filoz. vzorec pre útvary sylogizmu;
štyl. jazyková ozdoba utvorená zvláštnym usporiadaním slov al. viet: básnická f.; prvok tanca utvorený charakteristickými pohybmi: figúra zo štvorylky (Vans.);
šport. obrazec, podoba určitého cviku;
geom. grafické znázornenie obrazca, nákres;
4. (obyč. v mn. č.) malé drobné predmety určitej podoby pri šachovej hre: šachové f-y, rozostaviť f-y;
figúrka, -y, -rok ž. zdrob. k 1, 2, 4
(jedna) figúra; (bez) figúry; (k) figúre; (vidím) figúru; (ó) figúra!; (o) figúre; (s) figúrou;
(tri) figúry; (bez) figúr; (k) figúram; (vidím) figúry; (ó) figúry!; (o) figúrach; (s) figúrami;