fiala [fi-a-] -y fiál ž. vysoká voňavá záhradná rastlina s hroznovitým kvetenstvom, bot. Matthiola
fiála -y ž. ‹g› archit. štíhly ihlan ukončujúci a zdobiaci oporné piliere al. štíty nad oknami a portálmi gotických stavieb
fiala -y ž. ‹n < l›
1. bot. bylina rodu Matthiola s voňavými fialovými, červenými al. bielymi kvetmi: f. sivá; f. letná letná fialka
2. nočná f. názov rastlín s kvetmi voňajúcimi večer
3. žltá f. trvalá bylina rodu Cheiranthus so strapcom veľkých hnedožltých voňavých kvetov, cheirant voňavý (bot.)
fiála, -y, fiál ž. stav. vežička na gotickom pilieri zakončená ružicou
fiala, -y, fiál ž. zried. fialka: Na záhrade fiala. (J. Kráľ)
(jedna) fiala; (bez) fialy; (k) fiale; (vidím) fialu; (ó) fiala!; (o) fiale; (s) fialou;
(tri) fialy; (bez) fiáb; (k) fialám; (vidím) fialy; (ó) fialy!; (o) fialách; (s) fialami;