fiala [fi-a-] -y fiál ž. vysoká voňavá záhradná rastlina s hroznovitým kvetenstvom, bot. Matthiola
fiala [fi-a-] -ly fiál ž.
fiála -ly fiál ž.
fiála -ly fiál ž. ⟨gr.⟩ archit. ▶ ihlanovitý konštrukčný tektonický aj ozdobný prvok gotickej architektúry, ktorým sa zakončovali oporné piliere al. štíty nad oknami a portálmi: V kúte stál ešte baldachýn s vyrezávanými štíhlymi fiálami, ktoré mali prísť nad archu nad stred oltára. [Ľ. Zúbek]
fiala -ly fiál ž. ⟨nem. ‹ lat.⟩ 1. ▶ záhradná rastlina z čeľade kapustovitých s voňavými bielymi až purpurovými kvetmi; bot. f. sivá Matthiola incana 2. zried. ▶ fialka: Nekvitla ani jedna fiala. [H. Zelinová]
fiála -y ž. ‹g› archit. štíhly ihlan ukončujúci a zdobiaci oporné piliere al. štíty nad oknami a portálmi gotických stavieb
fiala -y ž. ‹n < l›
1. bot. bylina rodu Matthiola s voňavými fialovými, červenými al. bielymi kvetmi: f. sivá; f. letná letná fialka
2. nočná f. názov rastlín s kvetmi voňajúcimi večer
3. žltá f. trvalá bylina rodu Cheiranthus so strapcom veľkých hnedožltých voňavých kvetov, cheirant voňavý (bot.)
fiála, -y, fiál ž. stav. vežička na gotickom pilieri zakončená ružicou
fiala, -y, fiál ž. zried. fialka: Na záhrade fiala. (J. Kráľ)
fiala ž. top voňavý kvietok, bot. fialka voňavá (Viola adorata): fijala (V. Bielice TOP)
fiala1 [fia-, fija-, fio-] ž lat/nem bot rastlina z rodu fialka Viola: fyola rozlyčneho kwetu (HL 17. st); viola: fiala, fiálka (KS 1763); czloweka praweho prirownawagu k fiale (SJ 18. st); pren expr oslovenie milej osoby: ty gsy archa zlata, fialo liba a wůňe plná (CC 1655); o, figalo, o ruže ma (PoP 1723-24) L. leucoium: fyola byla (NH 18. st) fiala sivá Matthiola incana; cheiri: žlute fioly kwět (TT 1745) cheirant voňavý Cheiranthus cheiri; -ný, -ový príd 1. k fiala: wune ffyolne; barwy ffyolneho kwetu (HL 17. st) fialky; trossku julepu fialoweho (RN 17.-18. st); kwitecek fialowy (MS 1758) fialka; oleum violaceum: fialowy olej (LD 18. st) L. f. koreň bot rastlina z rodu kosatec Iris: (lilium druhé) gmenuge se koren ffyolny (HL 17. st); oleum irinum: z fyalowého kořene oleg (TT 1745) 2. farbou podobný fialke: s kanawassu fialoweg barwy (B. BYSTRICA 1611)
fiala2 p. fiola2
fiola2, -ný, -ový p. fiala1