fara -y fár ž.
1. farský úrad; budova farského úradu: katolícka, evanjelická f.; ísť na f-u
2. hovor. farnosť: bohatá f.;
farský príd.: f. kostol, úrad
fara -y ž. ‹n < l < g›
1. úrad zaobstarávajúci duchovnú správu, farský úrad
2. budova tohto úradu s obydlím duchovného;
farský príd.: f. kostol; f. úrad fara 1; f. zbor
farský → fara
fara, -y, fár ž.
1. dom, budova, v ktorej je farský úrad, príp. i farárov byt: katolícka, evanjelická f., byť, žiť na f-e, ísť na f-u, do f-y
● Najprv faru, potom Maru (prísl.) najprv zamestnanie, potom ženbu;
2. hovor. farnosť: Nieto takej dievky ani pod troma farami, ako je Zuza. (Tim.);
farský príd.: f. úrad, f-á záhrada; f. kostol;
farička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. (Tim.)
farský p. fara
(jeden) farský; (bez) farského; (k) farskému; (vidím) farského; (ó) farský!; (o) farskom; (s) farským;
(štyria) farskí; (bez) farských; (k) farským; (vidím) farských; (ó) farskí!; (o) farských; (s) farskými;
(jeden) farský; (bez) farského; (k) farskému; (vidím) farský; (ó) farský!; (o) farskom; (s) farským;
(dva) farské; (bez) farských; (k) farským; (vidím) farské; (ó) farské!; (o) farských; (s) farskými;
(jedna) farská; (bez) farskej; (k) farskej; (vidím) farskú; (ó) farská!; (o) farskej; (s) farskou;
(dve) farské; (bez) farských; (k) farským; (vidím) farské; (ó) farské!; (o) farských; (s) farskými;
(jedno) farské; (bez) farského; (k) farskému; (vidím) farské; (ó) farské!; (o) farskom; (s) farským;