farár, -a m.
1. duchovný poverený spravovaním farnosti;
2. hovor. kňaz vôbec: katolícky, evanjelický, luteránsky, kalvínsky f.;
farárka, -y, -rok ž.
1. hovor. žena evanjelického farára;
2. žena zastávajúca úrad ev. farára;
farársky príd.: f-a dcéra, f-e povolanie;
farárstvo, -a str. hodnosť farára; zamestnanie, úrad farára;
farárik, -a, mn. č. -ci/-kovia m. zdrob. iron.;
farárko, a-, mn. č. -ovia m. fam.: pán f.;
farárisko, -a str. i m. zvel.;
farárička, -y, -čiek ž. expr. farárka (Tim.)