fanfára -y -fár obyč. mn. ž. krátka slávnostná skladba pre plechové hud. nástroje: zazneli f-y, sprievod za zvuku f-fár
● bez f-fár bez pompéznosti;
fanfárový príd.: f. pochod
fanfára -ry -fár ž. ⟨fr.⟩ 1. ▶ fanfárová trúbka: Trubač zatrúbil slávnostný nástup, ale nie na obyčajnej poľnici, lež na fanfáre. [Š. Čepček] 2. obyč. pl. fanfáry ▶ slávnostné trúbenie: tradičné, hradné, lovecké, víťazné, prezidentské f.; kráčať v sprievode fanfár; zvuky fanfár ohlasujú začiatok slávnosti; zazneli slávnostné, záverečné f. 3. hud. ▶ krátka slávnostná skladba pre plechové dychové (niekedy i bicie) nástroje: f. zimnej olympiády ◘ fraz. bez fanfár bez slávy, bez pompéznosti
fanfára -y ž. ‹f› často mn. f-y
1. hud. f-a krátka skladba (melódia) pre plechové, prípadne bicie nástroje
2. hlučné, krátke slávnostné úvodné trúbenie;
fanfárový príd.: f-á znelka
fanfára, -y, obyč. v mn. č. fanfáry, -fár ž.
1. druh hudobného dychového nástroja, používaný obyč. pri slávnostných príležitostiach: spustiť f-y, zazneli f-y; Prichádza sprievod za zvuku fanfár. (Fr. Kráľ)
2. hud. kratšia slávnostná vzletná hudobná skladba pre fanfáry: slávnostné, vstupné f-y
● bez fanfár bez slávy, bez veľkého hluku;
(jedna) fanfára; (bez) fanfáry; (k) fanfáre; (vidím) fanfáru; (ó) fanfára!; (o) fanfáre; (s) fanfárou;
(dve) fanfáry; (bez) fanfár; (k) fanfáram; (vidím) fanfáry; (ó) fanfáry!; (o) fanfárach; (s) fanfárami;