fanfára, -y, obyč. v mn. č. fanfáry, -fár ž.
1. druh hudobného dychového nástroja, používaný obyč. pri slávnostných príležitostiach: spustiť f-y, zazneli f-y; Prichádza sprievod za zvuku fanfár. (Fr. Kráľ)
2. hud. kratšia slávnostná vzletná hudobná skladba pre fanfáry: slávnostné, vstupné f-y
● bez fanfár bez slávy, bez veľkého hluku;
fanfárový príd.: f. pochod