Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

duch -a D a L -ovi/-u V arch. -u mn. -ovia m. živ.

1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý d.; zlý d. (mu to pošepol) diabol; v zrúcaninách strašia d-ia strašidlá; D. Svätý, Svätý D. v kresť. náb. 3. božská osoba; hovor. na D-a na Turíce; filoz., op. hmota

2. D a L -u/-ovi kniž. (vynikajúca) osobnosť: bol to štátnický d.; veľkí d-ia ľudstva

bibl. chudobný v d-u prostý; expr. zmiznúť, stratiť sa ako d. nebadane odísť; chodiť ako d. nečujne; ani d-a niet, nevidieť nikoho; hodina d-ov polnoc;

duch -a D a L -u A -a iba jedn. m. neživ.

1. myšlienková, duchovná sféra človeka, myšlienky, myseľ: nepokojný ľudský d.; povedať si, zasmiať sa v d-u

2. duš. schopnosti, nadanie: rozvíjať si d-a; byť obdarený d-m; mať básnického d-a

3. duš. vlastnosti, založenie: byť čulého, rozvážneho, veselého d-a; mať bojového d-a

4. duš. stav, nálada: zachovať si pokojného d-a, neklesať na d-u; nestrácať d-a statočnosť, rozvahu ap.

5. A -a/duch celkový ráz, ovzdušie, atmosféra: d. doby; v družstve panuje d. porozumenia; pričiniť sa o priateľského d-a, o priateľský d.

chodiť ako bez d-a bez záujmu; kniž. chudobný d-m, na d-u duševne obmedzený; byť d-om neprítomný myslieť na iné; vypustiť d-a umrieť; byť jedno telo a jeden d.; zodpovedať d-u i litere (zákona ap.) úplne; v zdravom tele zdravý d.;

v duchu predl. s G kniž. vyj. spôsob, v zmysle, podľa: návrh v d. schválených princípov; postupovať v d. zákonnosti

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
duch ‑a D a L ‑ovi/‑u V arch. ‑u mn. ‑ovia m. živ.
duch ‑a D a L ‑u A ‑a iba jedn. m. neživ.; v duchu predl. s G

duch ducha D a L duchovi/duchu A ducha V arch. duchu pl. N duchovia m. 1. iba sg. D a L duchu ▶ vnútorný, myšlienkový svet, myšlienky, myseľ: nepokojný ľudský d.; povedať si niečo, usmiať sa v duchu; pookriať na duchu; je mladý, slobodný duchom; som duchom s vami; aristokrat ducha; krása ducha; cibriť si ducha vzdelávať sa; umenie povznáša ducha; Vtedy ešte netušil, že sa bude v duchu celé dni a noci vracať na tieto miesta. [I. Izakovič]
2. náb. ▶ (v kresťanskom náboženstve) Duch (obyč. v spojeniach) Duch Svätý, Svätý Duch, Boží, Pánov, Kristov Duch tretia osoba Najsvätejšej Trojice (Otec, Syn a D. Svätý): Zoslanie Ducha Svätého pohyblivý sviatok, ktorý sa slávi na päťdesiaty deň po Veľkej noci a desať dní po sviatku Vstúpenia Krista Pána na nebo; hovor. na Ducha na Turíce
3. cirk. iba sg.nadprirodzený princíp náboženského a morálneho života, duša: povzniesť ducha k Bohu; posilniť ducha proti pokušeniam; Otcov duch mu vraždu prezradí a poprosí ho, aby sa pomstil. [M. Zelinka]
4. náb. ▶ nadprirodzená stvorená bytosť majúca rozum a vôľu, ale nie telo: dobrý d. anjel; zlý d. padlý anjel, diabol
5. ▶ (v ľudových tradíciách, v rozprávkach) nadprirodzená netelesná bytosť, strašidlo, mátoha: veriť v duchov
6. iba sg. ▶ duševné schopnosti potrebné na vykonávanie niečoho; syn. nadanie, vlohy: byť obdarený duchom; vynikať duchom; rozvíjať si ducha; mať básnického, tvorivého, obchodného, podnikavého, športového ducha; Ja som prorockého ducha nemal. [M. Urban]; Nemá ti ten dar ducha na poľovačku. [P. Jaroš]
7. iba sg. ▶ povahové vlastnosti, založenie: byť rozvážneho, hĺbavého, veselého ducha; mať bojového, nezlomného ducha; Nezlomilo jej ducha to, že bola stále pod dozorom bachovských úradov. [KŽ 1954]
8.človek výnimočných duševných vlastností, osobnosť v duchovnej sfére: veľkí duchovia národa, ľudstva, doby; najväčší d. 19. storočia; bol to štátnický, vodcovský d.; osvietený d. múdry, vzdelaný človek; silní duchovia Makovický a Škarvan [Pd 1995]
fraz. byť/chodiť ako bez ducha bez života, bez záujmu, byť málo aktívny; chodiť/kráčať ako duch nečujne; prísť/zjaviť sa ako duch a) nečujne, nebadane b) nečakane, zrazu; zmiznúť/stratiť sa/vytratiť sa ako duch nebadane, nečujne odísť; hodina duchov polnoc; ríša duchov záhrobie; akoby ho osvietil Duch Svätý zrazu si uvedomil, zrazu mu napadlo; ani čo by doňho zlý duch vošiel al. posadol ho zlý duch zmocnila sa ho zlosť, zúrivosť, veľmi sa rozzúril; ani [živého] ducha al. nikde ani [živého] ducha niet/nevidieť nikoho; bohatý duchom/na duchu veľmi múdry, inteligentný; byť duchom neprítomný/inde/ďaleko myslieť na iné, nesledovať, o čom sa hovorí; byť jedno telo a jeden duch úplne sa zhodovať, byť vo vzájomnom súlade; dať sa do služieb ducha oddať sa duševnej práci; chudoba ducha duševná obmedzenosť; bibl. chudobní v duchu prostí; chudobný duchom/na duchu duševne obmedzený, hlúpy; ísť/kráčať s duchom času/doby prispôsobovať sa súčasnosti; odísť/pobrať sa medzi duchov zomrieť; vypustiť ducha zomrieť; vyvolávať duchov hovoriť o niečom nepríjemnom predčasne, strašiť možnosťou, že sa stane niečo nepríjemné; vyvolávať duchov minulosti hovoriť o niečom, pripomínať niečo (obyč. zabudnuté a nepríjemné), čo sa odohralo veľmi dávno; zodpovedať duchu i litere (zákona, zmluvy) byť v súlade (so zákonom, zmluvou a pod.) ◘ parem. v zdravom tele zdravý duch o telesnom a duševnom súlade; do Ducha nepúšťaj sa kožucha a po Duchu zas dobre v kožuchu okolo Turíc
v duchu predl. s G ▶ vyjadruje spôsob, zameranie v súlade s niečím; syn. v zmysle, podľa: postupovať v duchu zákona, pravidiel, tradície; v duchu vzájomného porozumenia; v duchu požiadaviek súčasnosti; v duchu kresťanskej lásky; obliekať sa v duchu módy; Mesto žilo cez víkend v duchu jesenného upratovania. [Vč 1982]; Stretnutie sa uskutočnilo v duchu fair play. [Sme 1995]; proti duchu predl. s G ▶ vyjadruje spôsob, zameranie namierené proti niečomu; syn. proti: proti duchu zmluvy, zákona, pravidiel; bojovať proti duchu podsvetia

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diablasatansatanáš: pekelný satanášAntikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duchzloduchpekelníkdémonluciferbesďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekolexpr. rohatýhovor. expr.: paromšľakfras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzalhovor.: anciášancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojhohovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová)rarach (Hurban)kniž. zastar. zloboh (Dobšinský)bibl. belzebubnáb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľažart. krampus (Letz)


duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duchdžin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátohastrašidlo (v poverách duch, ktorý straší)

2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchumyseľmyšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkachduša: nepokojná dušavnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútrikniž. psychakniž. zried. psyché

3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchomnadanievlohytalent: mať básnický talent, básnického ducha

4. duševné vlastnosti: byť veselého duchazaloženie: svojím založením je pesimistapovaha: mierna povahaletora: flegmatická letora

5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu

6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch dobyrázcharakter: romantický ráz, charakter operyovzdušieatmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstvanálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku

7. p. osobnosť 1


duša 1. vnútorný, duchovný, myšlienkový svet človeka • vnútro: rozháraná duša, rozhárané vnútroduch: povedať si niečo v duchumyseľ: v mysli má nepokojkniž. psychakniž. zried. psyché

2. p. základ 2 3. p. človek 1 4. p. obyvateľ


nadanie vlastnosti potrebné na nejakú činnosť • vloha (obyč. mn. č.) • talent: hudobné nadanie, vlohy; talent na rečischopnosť: rozvíjať svoje schopnostidispozícia (obyč. mn. č.): dispozície na funkciuduch: mať básnického duchazastar. pochopkniž. múza: hudobná múza


nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladurozpoloženie: byť v nedobrom rozpoloženívôľa: je celkom bez vôleduch: nestrácať pokojného duchahovor. myseľ: mať veselú myseľkniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľuveselosťrozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosťexpr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušiepomery: vládli tam príjemné pomeryprostredie: dobré rodinné prostrediepostoj: postoj verejnosti

4. p. ráz


osobnosť 1. človek výnimočných kvalít, obyč. s významným postavením v spoločnosti • zjavindividualita: výrazná, silná osobnosť, individualita našich dejín; vzácny zjav v literatúrepostavakniž. duch: odišla vynikajúca postava nášho umenia; veľký duch dobyautoritahovor.: kapacitakaliberexpr. veličina (uznávaný človek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzikefenomén: hudobný fenoménmudrcosvieteneckniž. veľduch (osobnosť v duchovnej sfére): mudrci, osvietenci, veľduchovia ľudstva

2. p. človek 1


povaha 1. súhrn vlastností určujúcich správanie človeka a reagovanie na vonkajšie podnety • temperamentletora: pokojná, výbušná povaha, letora; pokojný, výbušný temperament; flegmatická letorahovor. nátura: mať dobrú náturukniž. naturel: národný naturelduchzaloženie: byť veselého ducha; svojím založením je optimistacharakter: je to pevný charakter

2. súhrn príznačných vlastností niečoho • charakterráz: kniha vedeckej povahy, vedeckého charakteru, rázu; romantický ráz operysmer: škola humanitného smeruzacielenie: ideové zacielenie diela

p. aj charakter 2


ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter operypovaha: povaha chorobykniž. tvártvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnostismer: školy humanitného smerupodoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobuštýl (ráz veci al. javu): štýl obliekaniatyp (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školyzaloženiekniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razeniaduch (celkový ráz): duch dobyakcent: báseň má osobný akcenttón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého dielakniž. kolorit: dobový kolorit románuexpr. punc: dielo má politický puncčrta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črturámecforma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formunálada (celkový ráz): nálada obrazu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

duch, -a, 4. p. -a m.

1. duševný, vnútorný svet človeka; duša, vnútro: predstaviť si v d-u, smiať sa v d-u; v zdravom tele zdravý d. (prísl.); mať bojovného d-a byť bojovný, odvážny

chudobný d-om, chudobný na d-u duševne obmedzený; vypustiť d-a zomrieť; bibl. byť jedno telo a jeden d. úplne sa zhodovať; dať sa do služieb d-a oddať sa duševnej práci;

2. nadanie, schopnosť: mať básnického, obchodného d-a;

3. zmýšľanie: Na kopaniciach vládne jednotný duch. (Zgur.)

4. ráz, povaha, zmysel: d. doby, v d-u priateľstva, v d-u revolučných zásad

zodpovedať d-u i litere niečoho úplne;

5. arch. odvaha, smelosť: nabrať d-a (Škult.); dostať d-a (Dobš.)

klesnúť na d-u stratiť odvahu, smelosť;

6. filoz. nehmotná podstata bytia (v metafyzickom, náboženskom chápaní);

7. (3., 6. p. -ovi/-u, mn. č. -ovia) dobrá al. zlá nadprirodzená, vybájená bytosť: lesný, hôrny d., dobrý, zlý d.; bibl. je posadnutý zlým d-om diablom; zlý d. vstúpil do neho diabol

hodina d-ov polnoc; chodiť ako d. ticho, nečujne;

8. (3., 6. p. -ovi/-u, mn. č. -ovia) osobnosť (obyč. vynikajúca): Fándly bol bystrý duch. (Vlč.)

9. cirk. Duch svätý tretia božská osoba v kresťanskej vierouke

ľud. na Ducha, do Ducha, od Ducha ap. na Turíce, do Turíc, od Turíc ap.;

duchový príd. k 1 zried. duchovný;

duchovosť, -ti ž. duchovnosť

Morfologický analyzátor

duch podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) duch; (bez) ducha; (k) duchu, duchovi; (vidím) ducha; (ó) duchu, duch!; (o) duchu, duchovi; (s) duchom;

(dvaja) duchovia; (bez) duchov; (k) duchom; (vidím) duchov; (o) duchoch; (s) duchmi;

podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) duch; (bez) duchu, ducha; (k) duchu; (vidím) ducha, duch; (o) duchu; (s) duchom;

(štyri) duchy; (bez) duchov; (k) duchom; (vidím) duchy; (o) duchoch; (s) duchmi;

Dúch Dúch
Duch
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) Duch
G (bez) Ducha
D (k) Duchu
D (k) Duchovi
A (vidím) Ducha
V (hej) Duch!
V (hej) Duchu!
L (o) Duchu
L (o) Duchovi
I (s) Duchom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) Duchovia
G (bez) Duchov
D (k) Duchom
A (vidím) Duchov
L (o) Duchoch
I (s) Duchmi

duch
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) duch o knihe Traja nebojsovia a duch Miguel mi Jaroslava Blažková
G (bez) ducha trpiaceho muža od nečistého ducha . Ľudia sú ohromení. Večer ide
D (k) duchovi Volal o pomoc k Šigerovmu duchovi , alebo videl moju podobu a zmýlil
D (k) duchu Telesné namáhanie totiž kladie duchu otázku: „Ako zvíťaziť?“ Takáto
A (vidím) ducha ani keby si na cintoríne zazrel ducha ! Videk neodpovedal, ale zatiahol
V (ó) duch! božstvo živý šat. Ty, príčinlivý duch , čo putuješ po šírom svete, akí
V (ó) duchu! Nuž, teda ani ty, ó, duchu podsvetia, ni ty ma nevieš spasiť!
L (o) duchovi matka, príbehy o hmlistom Veľkom duchovi a o žartoch, čo si strúha z človeka
L (o) duchu zániku slnka, rečnilo sa o kmeňovom duchu , o zbere mandragory, o tigrej
I (s) duchom môže byť medzi ľudským telom a duchom Božím? Myslím si, že telo nie
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) duchovia Pretože v tej izbe nie sú nijakí duchovia a ani nikdy neboli. Je tam niečo,
G (bez) duchov čarodejov prichádza bez pomoci duchov alebo drakov. A celkom určite
D (k) duchom nebies“, modlitby „k duchom neba, k duchom zeme“, obetovanie sviečok alebo
A (vidím) duchov Jivarov? Ja som vzýval dobrých duchov , ty červ! Sú na mojej strane.
L (o) duchoch radšej nám porozprávaj historku o duchoch . Veď vieš... o Georgeovi
I (s) duchmi žrec, ktorý sa vie dorozumievať s duchmi , musí podniknúť nebezpečnú cestu
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) duch hesla „v zdravom tele je zdravý duch “. Správnejšie by bolo: „Zdravý
G (bez) ducha k tomu, aby sa stal inžinierom ducha , a preto si neobľúbil ani anatómiu
D (k) duchu prvky, ktoré vyhovujú meštianskemu duchu “, a to prvky rokoka,
A (vidím) duch duševne si titán, preto pre veľký duch treba i zdravé telo. Musíš mať
A (vidím) ducha vedia trvale vzrušovať ľudského ducha , podnecovať jeho city, zažíhať
L (o) duchu v pokojnom, nezainteresovanom duchu , ako to potvrdzuje enumeratívny
I (s) duchom odísť do penzie, hoci srdcom a duchom je stále svieži. Podľa môjho odhadu

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko DUCH sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 120×, celkový počet lokalít: 27, najčastejšie výskyty v lokalitách:
PLAVEČ, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 20×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 20×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 13×;
STARÁ ĽUBOVŇA, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 8×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 6×;
LITMANOVÁ, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 6×;
ĽUBOTICE, okr. PREŠOV – 5×;
KAMENICA, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 5×;
TEPLIČKA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 4×;
VYŠNÉ OPÁTSKE (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 4×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor