duch -a D a L -ovi/-u V arch. -u mn. -ovia m. živ.
1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý d.; zlý d. (mu to pošepol) diabol; v zrúcaninách strašia d-ia strašidlá; D. Svätý, Svätý D. v kresť. náb. 3. božská osoba; hovor. na D-a na Turíce; filoz., op. hmota
2. D a L -u/-ovi kniž. (vynikajúca) osobnosť: bol to štátnický d.; veľkí d-ia ľudstva
● bibl. chudobný v d-u prostý; expr. zmiznúť, stratiť sa ako d. nebadane odísť; chodiť ako d. nečujne; ani d-a niet, nevidieť nikoho; hodina d-ov polnoc;
duch -a D a L -u A -a iba jedn. m. neživ.
1. myšlienková, duchovná sféra človeka, myšlienky, myseľ: nepokojný ľudský d.; povedať si, zasmiať sa v d-u
2. duš. schopnosti, nadanie: rozvíjať si d-a; byť obdarený d-m; mať básnického d-a
3. duš. vlastnosti, založenie: byť čulého, rozvážneho, veselého d-a; mať bojového d-a
4. duš. stav, nálada: zachovať si pokojného d-a, neklesať na d-u; nestrácať d-a statočnosť, rozvahu ap.
5. A -a/duch celkový ráz, ovzdušie, atmosféra: d. doby; v družstve panuje d. porozumenia; pričiniť sa o priateľského d-a, o priateľský d.
● chodiť ako bez d-a bez záujmu; kniž. chudobný d-m, na d-u duševne obmedzený; byť d-om neprítomný myslieť na iné; vypustiť d-a umrieť; byť jedno telo a jeden d.; zodpovedať d-u i litere (zákona ap.) úplne; v zdravom tele zdravý d.;
v duchu predl. s G kniž. vyj. spôsob, v zmysle, podľa: návrh v d. schválených princípov; postupovať v d. zákonnosti
duch ducha D a L duchovi/duchu A ducha V arch. duchu pl. N duchovia m. 1. iba sg. D a L duchu ▶ vnútorný, myšlienkový svet, myšlienky, myseľ: nepokojný ľudský d.; povedať si niečo, usmiať sa v duchu; pookriať na duchu; je mladý, slobodný duchom; som duchom s vami; aristokrat ducha; krása ducha; cibriť si ducha vzdelávať sa; umenie povznáša ducha; Vtedy ešte netušil, že sa bude v duchu celé dni a noci vracať na tieto miesta. [I. Izakovič] 2. náb. ▶ (v kresťanskom náboženstve) Duch (obyč. v spojeniach) Duch Svätý, Svätý Duch, Boží, Pánov, Kristov Duch tretia osoba Najsvätejšej Trojice (Otec, Syn a D. Svätý): Zoslanie Ducha Svätého pohyblivý sviatok, ktorý sa slávi na päťdesiaty deň po Veľkej noci a desať dní po sviatku Vstúpenia Krista Pána na nebo; hovor. na Ducha na Turíce 3. cirk. iba sg. ▶ nadprirodzený princíp náboženského a morálneho života, duša: povzniesť ducha k Bohu; posilniť ducha proti pokušeniam; Otcov duch mu vraždu prezradí a poprosí ho, aby sa pomstil. [M. Zelinka] 4. náb. ▶ nadprirodzená stvorená bytosť majúca rozum a vôľu, ale nie telo: dobrý d. anjel; zlý d. padlý anjel, diabol 5. ▶ (v ľudových tradíciách, v rozprávkach) nadprirodzená netelesná bytosť, strašidlo, mátoha: veriť v duchov 6. iba sg. ▶ duševné schopnosti potrebné na vykonávanie niečoho; syn. nadanie, vlohy: byť obdarený duchom; vynikať duchom; rozvíjať si ducha; mať básnického, tvorivého, obchodného, podnikavého, športového ducha; Ja som prorockého ducha nemal. [M. Urban]; Nemá ti ten dar ducha na poľovačku. [P. Jaroš] 7. iba sg. ▶ povahové vlastnosti, založenie: byť rozvážneho, hĺbavého, veselého ducha; mať bojového, nezlomného ducha; Nezlomilo jej ducha to, že bola stále pod dozorom bachovských úradov. [KŽ 1954] 8. ▶ človek výnimočných duševných vlastností, osobnosť v duchovnej sfére: veľkí duchovia národa, ľudstva, doby; najväčší d. 19. storočia; bol to štátnický, vodcovský d.; osvietený d. múdry, vzdelaný človek; silní duchovia Makovický a Škarvan [Pd 1995] ◘ fraz. byť/chodiť ako bez ducha bez života, bez záujmu, byť málo aktívny; chodiť/kráčať ako duch nečujne; prísť/zjaviť sa ako duch a) nečujne, nebadane b) nečakane, zrazu; zmiznúť/stratiť sa/vytratiť sa ako duch nebadane, nečujne odísť; hodina duchov polnoc; ríša duchov záhrobie; akoby ho osvietil Duch Svätý zrazu si uvedomil, zrazu mu napadlo; ani čo by doňho zlý duch vošiel al. posadol ho zlý duch zmocnila sa ho zlosť, zúrivosť, veľmi sa rozzúril; ani [živého] ducha al. nikde ani [živého] ducha niet/nevidieť nikoho; bohatý duchom/na duchu veľmi múdry, inteligentný; byť duchom neprítomný/inde/ďaleko myslieť na iné, nesledovať, o čom sa hovorí; byť jedno telo a jeden duch úplne sa zhodovať, byť vo vzájomnom súlade; dať sa do služieb ducha oddať sa duševnej práci; chudoba ducha duševná obmedzenosť; bibl. chudobní v duchu prostí; chudobný duchom/na duchu duševne obmedzený, hlúpy; ísť/kráčať s duchom času/doby prispôsobovať sa súčasnosti; odísť/pobrať sa medzi duchov zomrieť; vypustiť ducha zomrieť; vyvolávať duchov hovoriť o niečom nepríjemnom predčasne, strašiť možnosťou, že sa stane niečo nepríjemné; vyvolávať duchov minulosti hovoriť o niečom, pripomínať niečo (obyč. zabudnuté a nepríjemné), čo sa odohralo veľmi dávno; zodpovedať duchu i litere (zákona, zmluvy) byť v súlade (so zákonom, zmluvou a pod.) ◘ parem. v zdravom tele zdravý duch o telesnom a duševnom súlade; do Ducha nepúšťaj sa kožucha a po Duchu zas dobre v kožuchu okolo Turíc ▷ v duchu predl. s G ▶ vyjadruje spôsob, zameranie v súlade s niečím; syn. v zmysle, podľa: postupovať v duchu zákona, pravidiel, tradície; v duchu vzájomného porozumenia; v duchu požiadaviek súčasnosti; v duchu kresťanskej lásky; obliekať sa v duchu módy; Mesto žilo cez víkend v duchu jesenného upratovania. [Vč 1982]; Stretnutie sa uskutočnilo v duchu fair play. [Sme 1995]; proti duchu predl. s G ▶ vyjadruje spôsob, zameranie namierené proti niečomu; syn. proti: proti duchu zmluvy, zákona, pravidiel; bojovať proti duchu podsvetia
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diabla • satan • satanáš: pekelný satanáš • Antikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duch • zloduch • pekelník • démon • lucifer • bes • ďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekol • expr. rohatý • hovor. expr.: parom • šľak • fras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzal • hovor.: anciáš • ancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojho • hovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová) • rarach (Hurban) • kniž. zastar. zloboh (Dobšinský) • bibl. belzebub • náb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľa • žart. krampus (Letz)
duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duch • džin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátoha • strašidlo (v poverách duch, ktorý straší)
2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchu • myseľ • myšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkach • duša: nepokojná duša • vnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútri • kniž. psycha • kniž. zried. psyché
3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchom • nadanie • vlohy • talent: mať básnický talent, básnického ducha
4. duševné vlastnosti: byť veselého ducha • založenie: svojím založením je pesimista • povaha: mierna povaha • letora: flegmatická letora
5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu
6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch doby • ráz • charakter: romantický ráz, charakter opery • ovzdušie • atmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstva • nálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku
7. p. osobnosť 1
duša 1. vnútorný, duchovný, myšlienkový svet človeka • vnútro: rozháraná duša, rozhárané vnútro • duch: povedať si niečo v duchu • myseľ: v mysli má nepokoj • kniž. psycha • kniž. zried. psyché
2. p. základ 2 3. p. človek 1 4. p. obyvateľ
nadanie vlastnosti potrebné na nejakú činnosť • vloha (obyč. mn. č.) • talent: hudobné nadanie, vlohy; talent na reči • schopnosť: rozvíjať svoje schopnosti • dispozícia (obyč. mn. č.): dispozície na funkciu • duch: mať básnického ducha • zastar. pochop • kniž. múza: hudobná múza
nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladu • rozpoloženie: byť v nedobrom rozpoložení • vôľa: je celkom bez vôle • duch: nestrácať pokojného ducha • hovor. myseľ: mať veselú myseľ • kniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)
2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľu • veselosť • rozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosť • expr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku
3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušie • pomery: vládli tam príjemné pomery • prostredie: dobré rodinné prostredie • postoj: postoj verejnosti
4. p. ráz
osobnosť 1. človek výnimočných kvalít, obyč. s významným postavením v spoločnosti • zjav • individualita: výrazná, silná osobnosť, individualita našich dejín; vzácny zjav v literatúre • postava • kniž. duch: odišla vynikajúca postava nášho umenia; veľký duch doby • autorita • hovor.: kapacita • kaliber • expr. veličina (uznávaný človek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzike • fenomén: hudobný fenomén • mudrc • osvietenec • kniž. veľduch (osobnosť v duchovnej sfére): mudrci, osvietenci, veľduchovia ľudstva
2. p. človek 1
povaha 1. súhrn vlastností určujúcich správanie človeka a reagovanie na vonkajšie podnety • temperament • letora: pokojná, výbušná povaha, letora; pokojný, výbušný temperament; flegmatická letora • hovor. nátura: mať dobrú náturu • kniž. naturel: národný naturel • duch • založenie: byť veselého ducha; svojím založením je optimista • charakter: je to pevný charakter
2. súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter • ráz: kniha vedeckej povahy, vedeckého charakteru, rázu; romantický ráz opery • smer: škola humanitného smeru • zacielenie: ideové zacielenie diela
p. aj charakter 2
ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter opery • povaha: povaha choroby • kniž. tvár • tvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnosti • smer: školy humanitného smeru • podoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobu • štýl (ráz veci al. javu): štýl obliekania • typ (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školy • založenie • kniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razenia • duch (celkový ráz): duch doby • akcent: báseň má osobný akcent • tón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého diela • kniž. kolorit: dobový kolorit románu • expr. punc: dielo má politický punc • črta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črtu • rámec • forma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formu • nálada (celkový ráz): nálada obrazu
duch, -a, 4. p. -a m.
1. duševný, vnútorný svet človeka; duša, vnútro: predstaviť si v d-u, smiať sa v d-u; v zdravom tele zdravý d. (prísl.); mať bojovného d-a byť bojovný, odvážny
● chudobný d-om, chudobný na d-u duševne obmedzený; vypustiť d-a zomrieť; bibl. byť jedno telo a jeden d. úplne sa zhodovať; dať sa do služieb d-a oddať sa duševnej práci;
2. nadanie, schopnosť: mať básnického, obchodného d-a;
3. zmýšľanie: Na kopaniciach vládne jednotný duch. (Zgur.)
4. ráz, povaha, zmysel: d. doby, v d-u priateľstva, v d-u revolučných zásad
● zodpovedať d-u i litere niečoho úplne;
5. arch. odvaha, smelosť: nabrať d-a (Škult.); dostať d-a (Dobš.)
● klesnúť na d-u stratiť odvahu, smelosť;
6. filoz. nehmotná podstata bytia (v metafyzickom, náboženskom chápaní);
7. (3., 6. p. -ovi/-u, mn. č. -ovia) dobrá al. zlá nadprirodzená, vybájená bytosť: lesný, hôrny d., dobrý, zlý d.; bibl. je posadnutý zlým d-om diablom; zlý d. vstúpil do neho diabol
● hodina d-ov polnoc; chodiť ako d. ticho, nečujne;
8. (3., 6. p. -ovi/-u, mn. č. -ovia) osobnosť (obyč. vynikajúca): Fándly bol bystrý duch. (Vlč.)
9. cirk. Duch svätý tretia božská osoba v kresťanskej vierouke
● ľud. na Ducha, do Ducha, od Ducha ap. na Turíce, do Turíc, od Turíc ap.;
duchový príd. k 1 zried. duchovný;
duchovosť, -ti ž. duchovnosť
(jeden) duch; (bez) ducha; (k) duchu, duchovi; (vidím) ducha; (ó) duchu, duch!; (o) duchu, duchovi; (s) duchom;
(dvaja) duchovia; (bez) duchov; (k) duchom; (vidím) duchov; (ó) duchovia!; (o) duchoch; (s) duchmi;
(jeden) duch; (bez) duchu, ducha; (k) duchu; (vidím) ducha, duch; (ó) duch!; (o) duchu; (s) duchom;
(štyri) duchy; (bez) duchov; (k) duchom; (vidím) duchy; (ó) duchy!; (o) duchoch; (s) duchmi;