Dorota -ty Dorôt ž. ⟨gr.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ◘ parem. Dorota fúka do plota (6. februára) ▷ dom. Dora Dory Dôr/Dor, Dorica -ce Doríc, Dorina -ny Dorín, Doriša -še Doríš, Doruľa -le Dorúľ; zdrob. Dorotka -ky -tiek, Dorka -ky -Doriek, Dorinka -ky -niek, Doruľka -ky -liek
dorota i dorotka ž. 1. lipt, jzsl, spiš jaternica al. tlačenka v hrubom čreve: Dostaľi zme aj dorotki aj jaťerňice (Lipt. Hrádok LM); Madz upražila sinovi na frištig dorotku (Spiš. Štvrtok LVO); Tustému črevu sa hovorilo katerína alebo dorota; to sa naplnilo jako prezburšt (Viničné MOD) 2. zried. prostitútka: Ket pošla do mesta, ta śe z ňej stala dorota (V. Šariš PRE)