doň G zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. do: vzal vrece a vopchal doň ruku
don, Don dona pl. N doni/donovia m. ⟨špan., tal.⟩ 1. ▶ (v španielskom prostredí) pán, urodzený pán (šľachtický a čestný titul spojený s rodným menom): d. Juan; d. José; D. Quijote hrdina Cervantesovho románu 2. ▶ (v talianskom prostredí) pôvodne titul pápeža, neskôr diecéznych a niektorých rehoľných kňazov (napr. saleziánov), potom používaný aj pre šľachticov: d. Bosco; D. Giovanni
Don Donu L Done m. ▶ rieka v európskej časti Ruska ústiaca do Azovského mora
doň G zámena on neživ., zried. živ., ono s predložkou do: vzal jabĺčko a zahryzol d.; Nedvíhaj noštek, naprší ti doň! [R. Moric]; Nosil pri sebe zošit, aby si zapisoval doň svoje zážitky. [Ľ. Ondrejov]
don -a m. ‹šp < t› pán
1. (v tal. prostredí) kedysi čestný titul pápeža, neskôr všetkých duchovných, potom používaný aj pre šľachticov: d. Giovanni
2. (v špan. prostredí) šľachtický a zdvorilostný titul kladený pred rodné meno: d. José; d. Juan
pán 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto má moc • vládca • vladár: pán, vládca, vladár hradu, mesta; vzbury sedliakov proti pánom; Kto je tu pánom?
2. predstaviteľ moci, nadriadená osoba • vrchnosť: mestskí páni, mestská vrchnosť • kniž. al. iron. honorácia (najvýznamnejšie osoby podľa postavenia, majetku): cirkevná honorácia • často pejor. panstvo: panstvo prišlo vo frakoch
p. aj honorácia
3. kto niekoho zamestnáva • zamestnávateľ: pracovať u dobrého pána, zamestnávateľa • slang. bos: štedrý bos • zastaráv. al. pejor. chlebodarca: slúžil slepo svojmu chlebodarcovi • hovor. milosťpán (oslovenie zamestnávateľa v minulosti): milosťpán rozkázal zapriahať
p. aj zamestnávateľ
4. zdvorilé oslovenie osoby mužského pohlavia • často pejor. panstvo: vážení páni, vážené panstvo • sir (v anglickom prostredí) • don • seňor (v španielskom prostredí) • signor [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • iron. milosťpán často iron. al. pejor. pánko: ulízaný mladý pánko
5. p. chlap 1 6. p. vlastník 7. p. šľachtic 1 8. pís. Pán p. Boh
don, -a, mn. č. -i/-ovia m. španielsky titul, pán
Don Juan [vysl. donchuan], Dona Juana m. hlavná postava povestí španielskeho ľudu a literárnych prác XVII.-XIX. storočia; hrdina rovnomennej Mozartovej opery; typ zaľúbeného dobrodruha
Don Quijote [vysl. donkichot], Dona Quijota m. hrdina románu španielskeho spisovateľa XVII. storočia M. Cervantesa; typ dobrodružného, čudáckeho rytiera; dobrácka, smiešna postava
doň spojenie predl. do s príslušným tvarom zám. on; do neho, doňho
(jeden) don; (bez) dona; (k) donovi; (vidím) dona; (ó) don!; (o) donovi; (s) donom;
(štyria) doni, donovia; (bez) donov; (k) donom; (vidím) donov; (ó) doni, donovia!; (o) donoch; (s) donmi;