duna -y dún ž. pieskový útvar meniaci polohu účinkom vetra, presyp
Duňa Dune Duní ž. ⟨rus. ~ gr.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ zdrob. Duňka -ky Duniek
duna duny dún ž. ⟨nem.⟩ ▶ pieskový útvar (obyč. na morskom pobreží al. v púšti) meniaci polohu účinkom vetra; syn. presyp: piesočná, piesková d.; pobrežné duny; priečna, oblúkovitá d.; pohyblivá, putujúca d.; Kráčam a spúšťam sa k vode po sypkých dunách záhorského piesku. [P. Jaroš]; pren. snehové duny [J. Gregorec]; poet. duna smútku [Š. Pártošová] ▷ dunka -ky duniek ž. zdrob. zried.: Na jednofarebnej ploche sa len zblízka dali rozoznať nízke dunky, z ktorých vietor strhával hrebienky. [L. Hagara]
duna -y ž. ‹germ› geol. vetrom naviaty pahorok, val prachu al. piesku, presyp;
dunový príd.
duna p. presyp
presyp geogr. vetrom naviaty závej piesku • duna: pobrežné presypy, duny
duna, -y, dún ž. pieskový závej na morskom pobreží al. v púšti, pieskový presyp;
dunový príd.: d-á vyvýšenina
(jedna) duna; (bez) duny; (k) dune; (vidím) dunu; (ó) duna!; (o) dune; (s) dunou;
(štyri) duny; (bez) dún; (k) dunám; (vidím) duny; (ó) duny!; (o) dunách; (s) dunami;