dubec dubca pl. N dubce m. ▶ mladý dub: osamotený d.; Dubce, no aj iné stromy, sa za potokom ťahajú skoro až do dediny. [V. Šikula]; Spílil dubca a doniesol ho domov na pleci. [J. Beňo]
dubec, -bca m. mladý dub