duša, -e, -í ž.
1. vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch: cítiť v d-i žiaľ, radosť; Stojí bledá, zničená, s odpornosťou v duši. (Kuk.)
● hovor. na moj (hriešnu) d-u (zaverenie) istotne, celkom isto; odvaliť niekomu kameň z d-e uľaviť, uľahčiť; odľahlo mu na d-i uľavilo sa mu, uspokojil sa; uraziť niekoho do hĺbky d-e veľmi; vštepiť si do d-e zapamätať si; klásť na d-u zdôrazňovať, dôrazne prikazovať; mať niečo na d-i myslieť na niečo, trápiť sa s niečím; vidieť, nahliadnuť niekomu do d-e, až na dno d-e vedieť o myšlienkach, úmysloch niekoho; čítať niekomu z d-e vedieť, čo má na mysli, čo zamýšľa; vravieť, hovoriť niekomu do d-e dohovárať, karhať; hovorí mi z d-e hovorí to, s čím i ja súhlasím, čo i ja mám na mysli; chudobný na d-i duševne obmedzený; niečo sa niekomu vrylo do d-e zapamätal si to; prirástlo mi to k d-i obľúbil som si to; robiť niečo z d-e, z hĺbky d-e oduševnene, s oduševnením; vliať (dať) svoju d-u do niečoho vložiť do nejakej práce všetky osobné kvality; raniť d-u niekomu spôsobiť duševnú bolesť, zármutok; mať d-u zapálenú za niečo o nadšení; to vychádza z d-e je celkom úprimné; bibl. byť jedno telo a jedna d. úplne sa zhodovať, žiť v zhode, v láske; hovor.: mať dušu na mieste byť uspokojený, spokojný; vyložiť d-u na dlaň byť celkom úprimný; letieť, bežať ako bez d-e veľmi rýchlo, splašeno; d. mu piští po niečom, za niečím vášnivo túži; ľud.: konať, robiť niečo o d-u (spasenú) zo všetkých síl; sľúbiť na d-u zaveriť sa, zadušiť sa, potvrdiť sľub zaverením, zadušením; predať, zapredať svoju d-u za výhody nečestne konať; predať, zapísať svoju d-u čertovi (diablovi) konať zlé skutky;
2. nehmotná, od tela odlišná podstata človeka (v metafyzickom, náboženskom chápaní); symbol života: d. človeka, ľudská d.
● hovor. vypustiť, vydýchnuť d-u umrieť, skonať; položiť d-u za niečo (za niekoho) umrieť, obetovať sa za niečo (za niekoho); hovor.: žart. vytriasť d-u z niekoho usmrtiť, zabiť; vypľuť d-u zomrieť; mať d-u na jazyku, na vlásku, na nitke byť blízko smrti, umierať; d. sa ho už ledva drží je na umretie; d. chodí doň iba spávať o telesne veľmi slabom, o chorom človekovi; striehnuť niekomu na d-u netrpezlivo čakať, kým umrie; dal by mu i tú d-u o veľmi žičlivom správaní sa k niekomu;
3. centrum, základ, hlavný činiteľ: Pani Nagurská bola dušou domu. (Jes.)
4. hovor. človek: dobrá, šľachetná, poctivá, zlatá, naničhodná d.
● ani živá d. nikto; nebolo tam ani živej d-e nikoho;
5. fam. milá osoba (v oslovení): d. moja, drahá d.;
6. zastar. obyvateľ: obec s dvanásťsto dušami (Taj.);
7. vnútorná gumová rúra; gumový vnútrajšok lopty: automobilová, bicyklová, futbalová d.;
8. ľud. dreň (napr. v baze, v brku ap.);
9. tech. hnota tvoriaca jadro (obyč. spevňujúce) inej hmoty: hliníkové lano s oceľovou d-ou;
10. hud. stĺpik medzi spodnou a vrchnou stenou sláčikových hudobných nástrojov;
11. nár. rybací mechúr