drozd -a mn. N a A -y m. u nás rozšírený tmavý stredne veľký vták známy svojím spevom, zool. Turdus;
drozdí príd.: d. zobák, spev
drozd -da pl. N a A -dy I -dmi m. ▶ rod spevavých vtákov strednej veľkosti z čeľade drozdovitých, rozšírených po celom svete, žijúcich v listnatom lese al. v záhradách, majúci význam ako ničiteľ škodlivého hmyzu: mestské, polokrotké drozdy; spev drozda; Na ktoromsi hrabe vyspevoval drozd. [M. Urban]; Prilietali drozdy, obštipkávali plody a odlietali. [Ľ. Ondrejov]; zool. d. čierny Turdus merula; d. plavý Turdus philomelos; d. čvíkotavý Turdus pilaris ◘ parem. už je pozde, milý drozde k človeku, ktorý niečo zmeškal ▷ drozdík -ka pl. N a A -ky m. zdrob.: Na vrcholci hvizdol drozdík. [Š. Žáry]; drozdíček -čka pl. N a A -čky m. zdrob. ▶ expr.; drozdica -ce -díc ž. ▶ samica drozda
drozd, -a, mn. č. -y m. spevavý vták; zool. d. čierny (Turdus merula)
● už je pozde, milý drozde k človeku, ktorý niečo zmeškal;
drozdí, -ia, -ie príd.: d. spev, d-ie mláďa, d-ie hniezdo;
drozdík, -a, mn. č. -y m. zdrob.;
drozdíček, -čka, mn. č. -čky m. zdrob. expr.
(jeden) drozd; (bez) drozda; (k) drozdovi; (vidím) drozda; (ó) drozd!; (o) drozdovi; (s) drozdom;
(tri) drozdy; (bez) drozdov; (k) drozdom; (vidím) drozdy; (ó) drozdy!; (o) drozdoch; (s) drozdmi;