drotár -a m. kto sa v min. živil podomovým opravovaním kuchynského riadu a predajom výrobkov z drôtu a plechu;
drotársky príd.: d-a krošňa;
drotárstvo -a s. drotárske remeslo;
drotárik -a mn. -ovia m. zdrob.
drotár -ra pl. N -ri m. 1. ▶ (v minulosti) podomový remeselník opravujúci kuchynský riad a predávajúci výrobky z drôtu a plechu: slovenskí, kysuckí vandrovní drotári; Drotár. Na chrbte krošňa, v rukách palica a v srdci smútok. [V. Ferko]; Obaja moji dedovia boli drotári a prechodili za neľahkým zárobkom kus sveta. [Pc 1998] 2. ▶ remeselník al. výtvarník, ľudový umelec pracujúci s drôtom: umeleckí drotári; Svoje majstrovstvo pred očami návštevníkov predvádzali rezbári, drotári, hrnčiari. [Sme 2002] ▷ drotárik -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr. k 1: osud drotárika z Kysúc [V. Ferko]; drotárko -ka pl. N -kovia m. hypok. k 1: pekne ste to urobili, d.; prechýlené ↗ drotárka1
drotár, -a m. podomový remeselník opravujúci rozbité a deravé kuchynské nádoby a predávajúci drobný drôtený a plechový tovar;
drotárka2, -y, -rok ž. hovor. drotárová žena;
drotársky príd.: d-e remeslo, d-e náčinie;
drotárstvo, -a str. drotárske remeslo;
drotárik, -a, mn. č. -ovia m. zdrob.
(jeden) drotár; (bez) drotára; (k) drotárovi; (vidím) drotára; (ó) drotár!; (o) drotárovi; (s) drotárom;
(traja) drotári; (bez) drotárov; (k) drotárom; (vidím) drotárov; (ó) drotári!; (o) drotároch; (s) drotármi;