dráb -a m. ‹n› hist.
1. peší vojak, žoldnier al. vojak vôbec
2. vrchnostenský al. obecný zriadenec, ktorý plnil rozličné úlohy ako dozorca pri poľných prácach, strážca, posol, strážnik, vykonávateľ telesných trestov a pod.;
drábovský, zried. drábsky príd.