dráb -a m. za feud. vykonávateľ strážnej a poriadkovo-bezpečnostnej služby
dráb -ba pl. N -bi m. ⟨nem.⟩ hist. 1. ▶ príslušník mestskej, obecnej, zemepanskej, stoličnej ozbrojenej strážnej a poriadkovej služby v Uhorsku (do r. 1848), poverený rôznymi úlohami (dozorca, posol, strážnik, vykonávateľ telesných trestov a pod.): mestskí, panskí drábi; d. s halapartňou; drábi ho prichytili pri zbojstve; Pred chvíľou tu bol dráb. Máš sa ohlásiť na mestskom dome. [A. Hykisch] 2. ▶ peší vojak, žoldnier: kapitán drábov
dráb -a m. ‹n› hist.
1. peší vojak, žoldnier al. vojak vôbec
2. vrchnostenský al. obecný zriadenec, ktorý plnil rozličné úlohy ako dozorca pri poľných prácach, strážca, posol, strážnik, vykonávateľ telesných trestov a pod.;
drábovský, zried. drábsky príd.
dráb príslušník ozbrojenej poriadkovej a bezpečnostnej služby v Uhorsku • pandúr (ozbrojený úradný al. panský sluha v Uhorsku) • hajdúch (ozbrojený úradný sluha v Uhorsku)
dráb, -a m.
1. panský, mestský al. obecný strážnik v stredoveku, hajdúch;
2. stredoveký pešiak;
drábovský i drábsky príd.
(jeden) dráb; (bez) drába; (k) drábovi; (vidím) drába; (ó) dráb!; (o) drábovi; (s) drábom;
(dvaja) drábi; (bez) drábov; (k) drábom; (vidím) drábov; (ó) drábi!; (o) dráboch; (s) drábmi;