držiak -a m. držadlo: kovový d. lampy
držadlo prostriedok, súčiastka na držanie • držiak: kovové držadlo, kovový držiak lampy • rúčka: rúčka kufra • rukoväť: rukoväť meča • ucho: hrniec s uchami • črienka: vykladaná črienka noža • porisko • toporisko (dlhšie držadlo pracovného náčinia): porisko, toporisko sekery, lopaty • zried. topor: topor sa dolámal • kosisko (držadlo kosy): nabiť kosu na kosisko • odb.: násada • násadka (žrď, žŕdka na držanie nástroja)
držiak p. držadlo
držiak, -a m. čo niečo drží, za čo sa niečo drží: Miestnosť bola osvetlená lojovými sviečkami, stojacimi v železných držiakoch. (Jégé)
● ľud. má slabé d-y neudrží dlho moč
(jeden) držiak; (bez) držiaka; (k) držiaku; (vidím) držiak; (ó) držiak!; (o) držiaku; (s) držiakom;
(dva) držiaky; (bez) držiakov; (k) držiakom; (vidím) držiaky; (ó) držiaky!; (o) držiakoch; (s) držiakmi;