dolina -y -lín ž. pozdĺžny úsek zemského povrchu medzi kopcami (s vodným tokom), údolie: široká d., zísť z vrchov do d-y; Gaderská d.;
dolinný, dolinový príd.: odb. d-ná čiernozem, d-ová poloha;
dolinka -y -niek ž. zdrob.;
dolinôčka -y -čok ž. zdrob. expr.
dolina -ny dolín ž. ▶ pozdĺžna zníženina zemského povrchu medzi kopcami (obyč. s vodným tokom); syn. údolie: široká, úzka d.; dlhá, hlboká d.; utešená, rozprávková d.; otvorená strana doliny; vznik a formovanie dolín; dedina leží v doline; zísť z vrchov do doliny; ísť hore dolinou; Ozvena výbuchu sa prevaľovala dolinami. [J. Podhradský] ◘ fraz. krišpín dolina! mierne zahrešenie, zakliatie vyjadrujúce nepríjemné prekvapenie, roztrpčenie ◘ parem. nieto hory bez doliny všetko má dobré i zlé stránky ▷ dolinka -ky -niek ž. zdrob.: Dolinka je príjemná, tichá. [L. Ťažký]; dolinôčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: Zbohom, ujo, horáreň i dolinôčka. [R. Moric]
Dolinka -ky ž.
obec na strednom Slovensku vo Veľkokrtíšskom okrese juhozápadne od Veľkého Krtíša;
Dolinčan -na pl. N -nia m.;
Dolinčianka -ky -nok ž.;
dolinčiansky -ka -ke príd.
dolina, -y, -lín ž. kraj ležiaci medzi horami, údolie: hlboká d.; dedina leží v d-e; Nieto hory bez doliny (prísl.) všetko má dobré i zlé stránky;
dolinný i dolinový príd.: odb. dolinná terasa; dolinová poloha;
dolinka, -y, -niek ž. zdrob.;
dolinôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
(jedna) dolinka; (bez) dolinky; (k) dolinke; (vidím) dolinku; (ó) dolinka!; (o) dolinke; (s) dolinkou;
(tri) dolinky; (bez) doliniek; (k) dolinkám; (vidím) dolinky; (ó) dolinky!; (o) dolinkách; (s) dolinkami;