dobrota -y -rôt ž.
1. iba jedn. ľudské dobro vo vzťahu k iným ľuďom, láskavosť, dobrotivosť, op. zloba: rodičovská láska a d.; z očí mu vyžaruje d.
2. iba jedn. dobrý stav vecí, blahobyt, prospech: užiť si d-y; od d-y priberá
3. pochúťka, lahôdka, maškrta: najesť sa d-rôt, predložiť na stôl samé d-y
● je samá d. je veľmi láskavý; robiť d-u byť dobrý; nevie, čo má od samej d-y robiť je nerozvážny;
dobrôtka -y -tok ž. zdrob. k 3 expr.
dobrota -ty -rôt ž. 1. iba sg. ▶ prívetivý, láskavý prístup, postoj; prejavovanie dobrej vôle; ľudské dobro vo vzťahu k iným: ušľachtilá, nekonečná d.; moja mama je stelesnená d.; dožadovať sa ľudskej dobroty; ďakovať za dobrotu; zahŕňať deti dobrotou; doplatiť na svoju dobrotu; Tvár opitého mäsiara žiarila dobrotou. [F. Hečko]; To, čo ju tvorilo živú - jej trpezlivosť, láskavosť a dobrota - ostalo mi v pamäti i v srdci. [M. Urban] 2. ▶ dobré, chutné, lahodné jedlo, pochúťka, lahôdka: sladká d.; zabíjačková d.; napiecť, navariť všakovaké dobroty; stôl preplnený dobrotami; hostiť vnúčatá dobrotami; pochutnávať si na dobrotách; presýtiť sa dobrotami; Kuchárky nabalili odchádzajúcim batoh dobrôt a všuchli aj čútoru s pálenou vodou. [N. Baráthová] ◘ fraz. byť samá dobrota veľmi láskavý; nevie, čo má od dobroty robiť a) robí nerozvážne, nepochopiteľné, nelogické veci b) je neposedný, neposlušný; rozkrájať sa od dobroty byť príliš dobrý; sekať/robiť/strúhať dobrotu byť dobrý, poslušný; to nerobí dobrotu nie je to dobré, výhodné ▷ dobrôtka -ky -tok ž. expr. ▶ (obyč. o jedle): tácňa s dobrôtkami; Natrhali sme trniek, vypýtali od mamy trochu cukru a uvarili si dobrôtku. [J. Kroner]
blahobyt ľahká dostupnosť životných potrieb (op. bieda): všetci chcú žiť v blahobyte • dostatok • hojnosť • bohatstvo: túžba po dostatku, hojnosti • dobrota • kniž. dobrobyt: nevedia, čo robiť od dobroty • nadbytok • prepych (nadmerný blahobyt): detstvo strávil priam v prepychu • luxus • komfort: z každého kúta domu hľadel neuveriteľný luxus • fraz. raj na zemi: komunizmus sľuboval vybudovať raj na zemi pre každého
dobrota 1. ľudské dobro vo vzťahu k iným • dobrotivosť • láskavosť (op. zloba): rodičovská dobrota, dobrotivosť, láskavosť • vľúdnosť • prívetivosť • žičlivosť
2. dobrý stav vecí • blahobyt: nevie, čo má od dobroty, blahobytu robiť • roztopaš • samopaš (prílišná dobrota)
3. p. pochúťka
pochúťka chutné, lahodné jedlo, zried. i nápoj • lahôdka • delikatesa • dobrota: cukrárske, údenárske pochúťky, lahôdky, delikatesy; rád sa naje dobrôt • maškrta • expr. maškrtka (čo spôsobuje pôžitok z príjemnej chuti, obyč. niečo sladké): kupovať si maškrty • fajnovosť • hovor.: fajnota • fajnotka: podávali sa tam samé fajnovosti, fajnoty • expr. lakota • hovor. podslinka
dobrota, -y, -rôt ž.
1. (bez mn. č.) vlastnosť dobrého človeka, láskavosť, dobrotivosť, vľúdnosť: anjelská d. neobyčajne veľká; Pre svoju dobrotu vyjdeš na psotu. (Kal.)
● je samá d. veľmi láskavý, dobrý; urobiť niečo po d-e podobrotky, po dobrom;
2. (bez mn. č.) dobrá akosť, hodnota, dobrý stav vecí: Ale mať i dom i remeslo: duplovaná dobrota. (Kuk.) Nevie, čo má od dobroty robiť. (Kuk.) Koláče, torty len sa tak trasú od dobroty. (Tim.)
3. dobrá, chutná vec, lahôdka: variť, piecť d-y; Bože, čo je tu dobrôt! Čerstvého chleba, žemlí, koláčov! (Fr. Kráľ)
4. zried. dobrák, dobráčka: Kto umrel? Pani veľkomožná. Ej, ej, veru ich je škoda, takej dobroty! (Ráz.)
(jedna) dobrota; (bez) dobroty; (k) dobrote; (vidím) dobrotu; (ó) dobrota!; (o) dobrote; (s) dobrotou;
(dve) dobroty; (bez) dobrôt; (k) dobrotám; (vidím) dobroty; (ó) dobroty!; (o) dobrotách; (s) dobrotami;